Just one book-Midnight love

27.

27. časť

Zažmurkala som. Pustila som Keyshine ruky a musela sa znova prispôsobiť tomu, že už nie som v nikoho hlave, len tej svojej.

No viac ma prekvapilo, že som bola mimo maximálne tri minúty. Lepšie ako tri hodiny. Takže Nicolas len pred chvíľkou odišiel. Ten Nicolas, ktorému na nás už nezáleží. Z oka mi vypadla slza. Keysha sa smutne usmiala.

„Odpúšťam ti." povedala som šepky. Bolo vidno, ako neskutočne sa jej uľavilo. Bolo zlé čo spravila, ale chcela to napraviť. Skôr, ako sa Nicolas vráti a spraví s nami ktovie čo.

To nemôžem dopustiť.

„Musíme niečo podniknúť." povedala som pevným hlasom.

„Ronna a Ben sú určite na ceste." povedala Keysha a ja som prikývla. Leo nás ani nevnímal.

„Leo osloboď sa. Teraz." povedala som a zdalo sa, že Leo čakal len na túto príležitosť. Asi na piaty krát sa mu podarilo putá a reťaz dolámať.

„Rýchlo osloboď Ervisa." povedala som a sama sa snažila zbaviť sa pút, ale márne. Leo rozbil Ervisove a otočil sa ku mne.

„Nie, najprv Keyshu." povedala som a práve keď sa mu to podarilo dnu vošiel Nicolas a nadvihol obočie. Uškrnul sa.

„Už ste sa ma nevedeli dočkať, čo?"

Ervis sa do ňho pustil a dnu sa dovalili ďalší potencionalisti. Do tých sa pustil Leo s Keyshou.

Chem zachrániť priateľov. Pripútaná im veľmi nepomôžem. pomyslela som si a znova trhla rukami a putá sa zlomili rýchlejšie ako tie Leove.

Ervis padol na zem, dnu sa dovalili ďalší potencionalisti a okno sa rozbilo. Ovial ma vánok a v spoznala som Ronnu a Bena. Okamžite sa pustili do boja.

Nicolas nechal Ervisa tak a vybral sa k Leovi. Rozbehla som sa k nemu a doslova sa hodila naňho. Zapotácal sa, no šikovne ma zhodil na zem. Ervis šiel pomôcť Nicol a Tomasovi.

Stále som myslela len na záchranu priateľov. O nič iné mi v tej chvíli nešlo. Popravde, bola by som schopná za nich položiť život.

Nicolas sa posmešne uškrnul a zahnal sa. Len tak- tak som sa stihla uhnúť. Skutočne to už nie je ten Nicolas. On by mi nikdy neublížil. Nikdy.

Vstala som a hneď som sa musela uhnúť ďaľšiemu kúzlu. Tiene do mňa narazili a zaštípali ma na pokožke. Už som videla ako sa ku mne valili ďaľšie no tentoraz som sa len tak nenechala. Zahnala som sa rukou a jednoducho ich odplašila. Nicolas po mne naštvane, no zároveň prekvapene pozrel. Teraz som bola ja tá čo sa uškrnula. Takto sa mi darilo odbiť ďaľšie jeho kúzla, až ma zdrapol za ruku nejaký iný potencionalista. Priložila som druhú ruku na jeho hruď a zacítila silnú energiu. Vyvrátil oči stĺpkom a mŕtvy sa zniesol k zemi. Nicolas bol ešte prekvapenejší, no využil šance a znova sa zahnal. Tiene ma trafili do hlavy ako basketbalová lopta a ja som spadla na zem. Nebezpečne sa nado mnou týčil. Vystrela som pred seba ruku. No nedokázala som to. Nedokázala som mu ublížiť. Víťazoslávne sa usmial, vytiahol ma na nohy a následne hodil do steny, až sa preliačila. Bolel ma celý chrbát. Nohy mi viseli a nedokázala som sa pohnúť. Pomaly sa ku mne priblížil s tým krutým výrazom.

„No tak! Zabi ma!" zrúkla som po ňom. Hovorila som to vážne.

Premeral si ma.

„No zabi ma ty slaboch!" zrúkla som, „Zabi ma už konečne!"

Slovo slaboch ho naštvalo a teraz už zúril. Zahnal sa, okolo ruky sa mu nakopila čierňava z tieňov. Pohol ňou dopredu, no tesne predo mnou zastal.