50. časť
Leo bežal lesom závratnou rýchlosťou z ktorej sa mi točila hlava. Niesol ma na chrbte, no nejako špeciálne sa nesťažoval. V prvom rade sme sa museli k Ervisovi dostať čo najskôr. No bála som sa, že každou minútou je to tam len horšie a horšie.
Zaborila som tvár do jeho krku a nasilu zatvorila oči. Nie. Nesmiem plakať. Nie teraz. Nicolas je predsa najsilnejší potencionalista a Keysha výborná bojovníčka. Ja im predsa verím.
Vietor k nám dovial zvuky boja a ja som zdvihla hlavu a zažmurkala. Zastali sme a len čo ma Leo pustil, začali sme sa pomedzi nočných tvorov predierať k našej skupine. Bolo ich tu pomerne dosť. Pár sme ich spoločnými silami zlikvidovali, no ušlo sa mi aj niekoľko bolestivých rán.
No podarilo sa mi ich úspešne ignorovať. Teraz boli dôležití moji priatelia. Uvidela som známu krátku čiernu hrivu a rozbehla sa k nej. Niekto ma surovo zrazil k zemi a už som videla ostré zuby, ktoré sa nebezpečne približovali. Vyslala som vlnu, až som cítila jej ostré hrany. Udivene som zdvihla hlavu, no prišlo mi zle. Myslela som si, že sa povraciam. Vlastne by som to aj bola urobila, ak by ma niekto zozadu nezodvihol a neprinútil ma odvrátiť zrak.
No ten obraz som mala stále pred očami. Preseknuté telá, telá bez hlavy. Ó Bože môj, čo som to spravila?
„No tak Charlotte, teraz nie. Mysli na Nicolasa a Keyshu. Na Lea, dobre?"
„Bože, Makoto, čo som to spravila?" ozvala som sa zúfalo.
„Len to čo si musela." chlácholil ma a ťahal ma preč, „No tak. Oni potrebujú tvoju pomoc Charlotte."
„Ja som ich zabila a..."
„Charlotte!" prísne na mňa pozrel a zaúčinkovalo to na mňa ako facka. Rýchlo som s ťažkosťami nepríjemný pohľad zahnala do úzadia. Strašiť ma môže potom po nociach. Keď vyviazneme v poriadku a Ethan bude mŕtvy.
„Kde sú?" opýtala som sa, keď som si spomenula na jednu vec a už ťahala Makota jedným smerom.
„Čo sa deje?" opýtal sa a už bežal popri mne.
„Nicol. Videla som ju ako ju zajali." pridali sme a konečne ju našli. Stáli okolo nej traja noční tvorovia a jeden jej zahryzol do ramena a ona skríkla.
S Makotom sme naraz predpažili ruky a naše biele striebristé pásy sa takmer okamžite zosúladili a veľmi ľahko sme sa zbavili troch nepriateľov. Makoto vytiahol nože a pozapichoval im ich do sŕdc a ja som si až teraz uvedomila, že pri sebe nemám žiadnu zbraň.
„Si v poriadku?" opýtala som sa jej a pomohla je vstať zo zeme.
Horlivo prikývla aj keď som videla, že zatína zuby.
„Hlavne si dávaj pozor a obraňuj sa nožom a ampulkami." povedal jej Makoto. Spolu sme sa vrhli do boja a potešila som sa, keď sa Nicol stiahla. Zato Tomas statočne bojoval po boku Ronny a Beatrice. Bála som sa, lebo stále som nikde nevidela Keyshu ani Nicolasa, dokonca aj Leo sa mi stratil.
Rovnako ani Ervisa a Bena nikde nebolo.
Niekto do mňa zozadu narazil. Prudko som sa otočila, zahnala sa rukou a vlna mu zasiahla srdce. Tričko mal v momente krvavé a šokovane sa naň díval. To využila Melissa, ktorá sa pri mne znenazdajky objavila a hodila do neho ampulku. Zacúvala som a on začal horieť ako fakľa.
„Kde sú ostatní?" opýtala som sa, no jej zúfalý výraz mi všetko napovedal.
„Potrebujem zbraň, máš niečo navyše?" podala mi jeden rezervný pás ampuliek čo mala prevesený cez plece a druhý plnší si nechala. Prehodila som si ho na seba. Ako vidím, Ervis myslel na všetko. Sklenené ampulky boli ukryté v maličkých kožených vrecúškach blízko vedľa seba, ako náboje. Stačilo ich len obratne vytiahnuť. Obzrela som sa, no pre istotu som nevedela nájsť ostatných. Aspoň som bola rada, že Melissa je so mnou a dohliadnem na ňu. Aj keď by bolo zrejme bezpečnejšie, ak by sa držala odo mňa ďalej, keďže Ethan musel byť veľmi konkrétny ohľadom toho, že nás majú zabiť, lebo len tak- tak som sa vyhla škaredým poraneniam od pazúrov. I tak som bola už na rukách a stehne dorezaná a cítila som ako mi na niektorých miestach krv presakuje cez látku. Celé ruky ma boleli a nevládala som ich poriadne udržať vo vzduchu. O to im predsa šlo, iste.
YOU ARE READING
Just one book-Midnight love
FantasyAj vy poznáte ten pocit keď sa rozplývate nad knihou ktorú píšete alebo čítate? Nad tým, aký vzťah majú hlavné postavy medzi sebou? Aj ja. No len do jedného momentu, kedy by som radšej všetko vrátila späť a už nikdy sa knihy nedotkla a nijakú nikdy...