Just one book-Midnight love

33.

33. časť

Otvorila som oči. Dýchala som svieži nočný vzduch a dívala sa na tmavé koruny stromov a ešte tmavšie nočné nebo. Aspoň mi mesiac v splne osvetľoval cestu. Aj keď som bola pomerne dobre oblečená, triasla som sa. Skôr od strachu ako od zimy. Čo robím uprostred lesa?

Posadila som sa a schúlila dúfajúc, že sa prestanem triasť, a poobzerala som sa. Všade les, tma, ticho. Ako som sa sem, dočerta, dostala? Kde to som? Prečo som tu sama?

Začala ma chytať panika. Uvedomila som si ešte jednu dôležitejšiu otázku.

Kto som?

*Leo*

Bežal som dole na prízemie, berúc schody po dvoch. Bál som sa. Veľmi. Samozrejme, tých čo spali som raz- dva svojím dupotom zobudil. Okrem toho, že som sa bál, som bol nahnevaný. Rozzúrený. Na koho? Na toho jasnovideckého hlupáka. A predovšetkým na seba.

Len čo sa mi postavil do cesty, nadľudskou rýchlosťou som bol pri ňom a rovnakou rýchlosťou som ho držal pod krkom opretého o stenu až mu nohy viseli vo vzduchu.

„Kde, doriti, je Charlotte?!" zreval som naňho.

Okrem toho, že bol dosť vyplašený, na mňa šokovane pozrel.

„Netvár sa, že o ničom nevieš! Nie si tu ani deň, a už sú problémy!"

„Ja o tom nič neviem..." povedal priškrtene.

„To ty si ju vyviedol do lesa, aj keď si vedel, aké je to nebezpečné! Každý po nej ide a ty im ju donesieš ako na podnose! Myslíš, že aj teraz ti mám veriť?!"

Zhodil som ho na zem a kopol do ňho. Od bolesti sa prehol a zmraštil tvár. Kopol som do ňho ešte raz.

„Hovor!"

„Nič... neviem." ledva zo seba vytisol dve slová. Bolo mi to jedno. Zabijem ho a pôjdem hľadať Charlotte. Znova som sa zahnal, keď ma niekto dostatočne silno odtiahol, až by som povedal, že niekto taký silný ako Ben. No bol to Nicolas, ktorý musel na mňa použiť potenciál, inak by boli jeho pokusy nulové. Ben práve zbehol po schodoch.

„Prestaň! Už ti úplne hrablo? Čo dosiahneš tým, že ho zabiješ?"

Vyslobodil som sa zo zovretia a prudko ho odsotil, keby nebolo steny, už je na zadku.

„Ty ma nechaj! Nevidel si čo sa stalo v noci. On je nepriateľ a Charlotte mu slepo dôverovala. Zbavím sa jeho a ty sa mi nemiešaj do cesty, lebo veľmi rýchlo tu bude o jedného hlúpeho potencionalistu menej! Už mi lezú hore krkom tie tvoje trápne reči! Nikdy si nič poriadne nedokázal!" nahučal som na ňho. Ostal tam stáť a len sa na mňa díval. Možno sa ho moje slová dotkli, no ja som v tom návale hnevu nič neriešil.

Otočil som sa k Makotovi, že ho už dorazím, keďže bol taká ľahká korisť, keď v tom ma niečo otočilo o sto osemdestiat supňov a Nicolas sa na mňa vrhol. Tentoraz som sa pri stene ocitol ja a on sa na mňa vražedne díval. Teraz som to bol ja, ktorý bol doslova pritisnutý o stenu. Nicolas mal dlaň na mojej hrudi a od toho miesta sa na všetky strany rozlievali čierne tiene. Tento jeho počin ma tak vyviedol z miery, že som ho len s obavami sledoval a vôbec sa nepohol. Ako by som aj mohol? On sa na mňa díval ešte vražednejšie ako ja pred chvíľou na Makota.

Ervis ho pohotovo odo mňa odsotil a oprel oproti o stenu. V tom som pochopil čo sa deje. Už je to tu znova. Charlotte sa stratila a jeho znova ovládol potenciál. Vybral som sa k nemu.

„Nie, Leo!" okríkol ma Ervis a Tomas mi zatarasil cestu. Nicolas sa snažil vymaniť zo zovretia.

„Vypadnite! Aj ty, aj Ben. Okamžite!" rozkázala Ronna a my s Benom sme pozreli po sebe, keď v tom sa Nicolasovi podarilo vymaniť zo zovretia a nebolo nám treba znova opakovať aby sme zdrhli. Najrýchlejšie ako sme vedeli, čo bolo ozaj rýchlo, sme vyšli von až do lesa. Keď sme boli dostatočne ďaleko, oprel som sa o strom a zviezol na zem.