4. časť
Nasledujúci deň cez školu som na to veľmi nemyslela a preto som mala aj lepšiu náladu. Každý rozprával o zajtrajších cyklistických pretekoch. Okolo obeda som dostala esemesku od Mikaela, že mi gratuluje k vydaniu knihy a či sa s ním nestretnem o piatej na námestí. Neviem, kam ma chce vziať ale beriem to ako príjemné trávenie času. Aj tak sme sa nevideli asi tri dni.
O piatej som stála na námestí a užívala si slnečné lúče na mojej tvári.
„Ahoj." započula som Mikaelov hlas pri mojom uchu.
Otvorila som oči a usmiala sa naňho: „Hoj. Tak, čo si vymyslel?"
„Spomínal som ti obchod so zvieratami. A ty si hovorila, že k nim nejaký extra vzťah nemáš. Tak ti ukážem prečo ich mám rád."
Vzal ma za ruku a viedol ma. Popri prechádzke sme sa rozprávali, vypytoval sa ma na moju knihu, ale pýtal sa aj na súrodencov ako sa im darí a podobne. Ja som sa na oplátku zaujímala o jeho rodinu, no nič nové mi o nej v podstate nepovedal. Možno mal na to dôvod.
Nečakala som, že keď prídeme k obchodu, bude už zatvorený. Mikael vytiahol kľúče a odomkol. Prvá som vošla ja a on po mne a zvnútra zamkol, kľúče nechal zastrčené. Zapol svetlo.
Viedol ma dozadu a tam boli klietky so škrečkami. Jednu otvoril a vybral von sivastého maličkého škrečka.
„Nebojíš sa ich?"
„Nie." usmiala som sa a už bol škrečok v mojej dlani. Behal sem tam, že som musela striedať ruky, fúziky ma jemne šteklili a jeho malý noštek sa neustále pohyboval. Prezrela som si ho zbližšia a jemne ho pohladila.
„Si zlatá keď sa usmievaš." povedal Mikael a v rukách držal zajaca.
S úsmevom som krútila hlavou a vrátila škrečka do klietky.
„To bol ďalší z tvojich komplimentov?"
„Presne tak." usmial sa a ja som pohladila zajacovu hebkú srsť.
„Naozaj máš vzťah k zvieratám. To sa mi páči. Ale aj k topánkam." zasmiala som sa.
„Ach áno topánky." zaškeril sa, „Tie zbožňujem. Ale iba vtedy keď ich vidím na pekných nohách."
Jemne som si zahryzla do pery, obišla ho a zastavila pri papagájoch. Jeden práve obhrýzal piškótu: „Mužských či ženských?"
Ostalo ticho, no lenčo sa nám stretli pohľady rozosmiali sme sa.
„Za koho ma máš?"
„Ja neviem to mi povedz ty."
Zaksichtil sa a potiahol ma za ruku. Vošli sme do ďaľšej miestnosti. Boli tam mačky a v druhej miestnosti psy.
Podišiel k jednej z mačiek a pootvoril klietku. Podhadil ju: „Toto je Garfield."
„Dosť výstižné." povedala som, nechala som si oňuchať ruku a potom ho pohladila. Okamžite začal priasť. Pochvíli som prestala, zatvorili sme klietku a Mikael ma viedol k jednej čiernobielej, čo ležala v kúte a k klbku. Tiež bola akási veľká.
„Pozri," povedal a prstami jej jemne prešiel po srsti a ja som hneď pochopila. Mala tam tri malé zlaté mačiatka.
„Tie sú nádherné." usmiala som sa a jedno jemne pohladila. Vydalo slabučké mňauknutie a mama len pohla uhom. Jemne som ju pohladila po rovnomerne sfarbenej hlave.
Nechali sme ju odpočívať a prešli sme do druhej miestnosti. Mikael zatvoril dvere a bez okolkov otvoril klietku kde veselo vrtel chvostom zlatý retriever.
YOU ARE READING
Just one book-Midnight love
FantasyAj vy poznáte ten pocit keď sa rozplývate nad knihou ktorú píšete alebo čítate? Nad tým, aký vzťah majú hlavné postavy medzi sebou? Aj ja. No len do jedného momentu, kedy by som radšej všetko vrátila späť a už nikdy sa knihy nedotkla a nijakú nikdy...