Just one book-Midnight love

4.

4. časť

Nasledujúci deň cez školu som na to veľmi nemyslela a preto som mala aj lepšiu náladu. Každý rozprával o zajtrajších cyklistických pretekoch. Okolo obeda som dostala esemesku od Mikaela, že mi gratuluje k vydaniu knihy a či sa s ním nestretnem o piatej na námestí. Neviem, kam ma chce vziať ale beriem to ako príjemné trávenie času. Aj tak sme sa nevideli asi tri dni.

O piatej som stála na námestí a užívala si slnečné lúče na mojej tvári.

„Ahoj." započula som Mikaelov hlas pri mojom uchu.

Otvorila som oči a usmiala sa naňho: „Hoj. Tak, čo si vymyslel?"

„Spomínal som ti obchod so zvieratami. A ty si hovorila, že k nim nejaký extra vzťah nemáš. Tak ti ukážem prečo ich mám rád."

Vzal ma za ruku a viedol ma. Popri prechádzke sme sa rozprávali, vypytoval sa ma na moju knihu, ale pýtal sa aj na súrodencov ako sa im darí a podobne. Ja som sa na oplátku zaujímala o jeho rodinu, no nič nové mi o nej v podstate nepovedal. Možno mal na to dôvod.

Nečakala som, že keď prídeme k obchodu, bude už zatvorený. Mikael vytiahol kľúče a odomkol. Prvá som vošla ja a on po mne a zvnútra zamkol, kľúče nechal zastrčené. Zapol svetlo.

Viedol ma dozadu a tam boli klietky so škrečkami. Jednu otvoril a vybral von sivastého maličkého škrečka.

„Nebojíš sa ich?"

„Nie." usmiala som sa a už bol škrečok v mojej dlani. Behal sem tam, že som musela striedať ruky, fúziky ma jemne šteklili a jeho malý noštek sa neustále pohyboval. Prezrela som si ho zbližšia a jemne ho pohladila.

„Si zlatá keď sa usmievaš." povedal Mikael a v rukách držal zajaca.

S úsmevom som krútila hlavou a vrátila škrečka do klietky.

„To bol ďalší z tvojich komplimentov?"

„Presne tak." usmial sa a ja som pohladila zajacovu hebkú srsť.

„Naozaj máš vzťah k zvieratám. To sa mi páči. Ale aj k topánkam." zasmiala som sa.

„Ach áno topánky." zaškeril sa, „Tie zbožňujem. Ale iba vtedy keď ich vidím na pekných nohách."

Jemne som si zahryzla do pery, obišla ho a zastavila pri papagájoch. Jeden práve obhrýzal piškótu: „Mužských či ženských?"

Ostalo ticho, no lenčo sa nám stretli pohľady rozosmiali sme sa.

„Za koho ma máš?"

„Ja neviem to mi povedz ty."

Zaksichtil sa a potiahol ma za ruku. Vošli sme do ďaľšej miestnosti. Boli tam mačky a v druhej miestnosti psy.

Podišiel k jednej z mačiek a pootvoril klietku. Podhadil ju: „Toto je Garfield."

„Dosť výstižné." povedala som, nechala som si oňuchať ruku a potom ho pohladila. Okamžite začal priasť. Pochvíli som prestala, zatvorili sme klietku a Mikael ma viedol k jednej čiernobielej, čo ležala v kúte a k klbku. Tiež bola akási veľká.

„Pozri," povedal a prstami jej jemne prešiel po srsti a ja som hneď pochopila. Mala tam tri malé zlaté mačiatka.

„Tie sú nádherné." usmiala som sa a jedno jemne pohladila. Vydalo slabučké mňauknutie a mama len pohla uhom. Jemne som ju pohladila po rovnomerne sfarbenej hlave.

Nechali sme ju odpočívať a prešli sme do druhej miestnosti. Mikael zatvoril dvere a bez okolkov otvoril klietku kde veselo vrtel chvostom zlatý retriever.