Just one book-Midnight love

9.

9. časť

„Má zrýchlený pulz a je doudieraný. Inak je v poriadku." povedala zdravotná sestra, ktorá pre istotu skontrolovala aj mňa s Keyshou a každému podala pohár vody.

„Takže sa jeho lano pretrhlo?" opýtal sa učiteľ.

„Áno." prikývla Keysha.

„Dobre, budeme to riešiť." povedal a otočil sa na odchod.

„Neriešte to." povedal Nicolas a učiteľ upriamil svoj pohľad naňho, „Som v poriadku. A stalo sa to iba mne. Nechajte to tak."

Učiteľ povzdychol: „Fajn. Ale nechcite aby som vám neskôr vyhovel."

„Fajn." povedal a učiteľ opustil miestnosť.

„Dobre, môžete ísť do chatiek. Z tých odrenín budú zajtra len modriny. Nemali by vám sťažiť pohyb alebo podobne. A čo sa týka ruky, nezabudnite na rehabilitácie. Aspoň raz za týždeň."

„Ďakujeme." povedala som a všetci traja vyšli z ošetrovne.

„Čo ti vtedy Leo povedal?" opýtala sa Keysha.

Nicolas zovrel pery.

„Čo ti povedal?" opýtala som sa ráznejšie.

„Nechajte to tak." povedal a odbehol preč.

„Čo to malo byť? Nechajte to tak? Leo nás chce zabiť a on mám nechce povedať čo sa stalo? Videla som na ňom, že to naňho zapôsobilo. Tak prečo to nepovie?" rozčuľovala som sa.

Keysha ma chytila za plece: „Keď bude chcieť, povie to."

„Keď bude chcieť?" opýtala som sa trochu hystericky.

„Možno to bolo niečo... čo si musí nechať uležať v hlave."

Povzdychla som a krátkym ahoj sa vydala do chatky. Bolo asi sedem hodín večer, no nejak som nemala chuť čokoľvek podnikať ten večer. Nejako som vytušila, že ani Keysha a Nicolas.

Ráno som sa zobudila zavčasu. Zívla som a pozrela na hodinky. Pol siedmej. No čo viac upriamilo moju pozornosť bolo, že chýbali kľúče. Či už na Biancinej retiazke alebo zavesené na klinčeku pri dverách.

Podomnou sa Lynda mumlajúc zahniezdila. Pozrela som po nej a keď pootočila hlavu, naskytol sa mi priamy výhľad na jej krk. Na jej uschnutú krv na krku. Na dve bordové ranky. Tak som sa zľakla až som si buchla hlavu o strop. S bolestným výrazom som sa dotkla kraja postele, že zlieziem dolu, keď som bruškom palca zacítila ryhu. Prešla som po nej a prst ma začal páliť. Keď prestal, odtiahla som ruku a ležiac na chrbte sledovala svoju dlaň.

Objavil sa odkaz.

Celkom som si pochutnal. Nabudúce to budeš ty.

Prikryla som si ústa rukou, pretože sa mi na pery dral výkrik. On bol tu. Leo bol tu. Stál predo mnou, keď ja som spala.

Ťažko dýchajúc som zliezla dolu a jemne poťapkala Lyndu po líci. Zobudila sa, no ja som si priložila prst k perám naznačujúc nech ani nemukne. Posadila sa a ja som rýchlo zvliekla trochu zakrvavenú obliečku z vankúša. Vankúš bol čistý.

Rozhliadla som sa okolo a hľadala kľúče. Pozrela som pod posteľ, no ani tam nič. Niečo ma pichlo vo vačku a vytiahla som kľúče.

On sa ma dokonca dotkol. Vstala som a potiahla ju za ruku a zobrala som aj podušku. Vyšli sme von a zamkla som dvere.

Lynda si siahla na krk: „Čo sa mi stalo?"

„To je v poriadku, Lynda. Len ťa v noci niečo... uštiplo a ty si si to poškrabala. Poď vyčistíme to." povedala som a namierili sme si to do spoločných spŕch. Vyčistila som jej krk a ostali jej len dve červené ranky.