Just one book-Midnight love

24.

24. časť

„Pozri, akoby som videl teba." povedal Leo a naklonil sa k Madame du Barry.

„Ja tak nespím." namietla som, vzal ma za ruku a pritiahol bližšie.

„Ale obe krásne spíte." zaškeril sa.

„To aby som nabudúce spala v inej miestnosti." zažartovala som.

„No iste. Nikam ťa nepustím."

Prešli sme ďalej, k Marilyn Monroe v bielych šatách a predklonenú dopredu. Neuveriteľné ako veľmi sa tie voskové figuríny podobali. Podišla som k nej a spravila to isté. Leo sa usmial a odfotil ma.

„Vyskúšaj ešte niečo dôveryhodnejšie." rypol.

„A čo? Vyliezť jej na plecia? Aj tak každý vie, že už niekoľko desaťročí po smrti."

„Alebo spravím z teba figurínu." rýpal ďalej.

„No to by som bola zvedavá." zasmiala som sa. Hneď sa chopil príležitosti. Podišiel ku mne. Postavil ma rovno, nevšímajúc si občasné pohľady iných.

„Strč si ruky do vačkov a mierne sa rozostúp."

Nemohla som za to, ale prišlo mi to veľmi vtipné. No spravila som to, čo po mne žiadal. Rozopol mi koženku, pod ktorou som mala už iba čierne tričko, keďže dnes nám počasie veľmi neprialo, upravil mi ju a potom mi prehodil všetky vlasy dopredu na obe strany. Hore mi ich lepšie rozdelil aby mi šli na ľavú stranu viac.

„Teraz sa na mňa pozri ako tie filmové hviezdy čo sú na titulných plagátoch." povedal. Mierne som nadvihla ľavé obočie a pozrela sa akoby z výšky. Odfotil ma, no niečo sa mu nepozdávalo a podišiel ku mne. Prešiel mi prstom po spodnej pere, až mi ju oddelil a tým pádom mi ostali pootvorené ústa. Usmial sa a vrátil sa na pôvodné miesto a spravil rovno štyri fotky.

„Fajn kráska, poď sem." povedal.

„Nevolaj ma tak." s úsmevom som pokrútila hlavou, no keď som uvidela fotky, zmohla som sa iba na: „Ty máš fakt talent Leo."

Vyzerala som fakt presvedčivo. Či už ako vosková figurína, alebo ako nejaká svetoznáma herečka.

„Bol to môj koníček." uškrnul sa, vzal ma za ruku a pohli sme sa ďalej.

„Čo sa o tebe ešte dozviem?"

„Za ten čas čo budeme spolu ešte veľa, neboj."

„To sa nebojím. Až mi to príde, že ma poznáš dokonale a ty ma len prekvapuješ."

„Náhodou, je dosť vecí čo o tebe neviem."

„Napríklad?"

Zastal a pozrel po mne. Premýšľal.

„Mala si už priateľa?"

„No áno. Samozrejme."

Nadhodil taký výraz, ako by to bolo niečo trápne.

„Čo máš za problém?" založila som si ruky na prsiach.

„Vieš, to je také tajné zbožné prianie chlapa byť jej prvým." žmurkol.

„No a čo, to na veci nič nemení." zasmiala som sa, „A ty si mal?"

„Priateľa?"

Drgla som ho: „Priateľku!"

„Samozrejme." povedal akoby nič.

„Že sa pýtam." rypla som a podišla k ďaľšej známej osobnosti, našej poslednej zastávke, „Na rozdiel od Marilyn Monroe, jeho pesničky som počúvala."