Just one book-Midnight love

44.

44. časť

„Hmm." zahundrala som. Nikdy nebolo ťažšie vytriezvieť.

„Láska." ozval sa Leo.

„Ešte nie. Chcem spať." zamumlala som.

„A kto pôjde do školy?"

Otvorila som oči. Škola. Aha. Pozrela som po ňom, že snáď žartuje. Výborne sa zabával. Zdalo sa, akoby jemu nič nebolo.

„Zvládnu to aj bez nás." zamumlala som znova.

„Týmto si dala voľno aj ostatným?" zasmial sa.

„Presne tak. Vieš kto je na tom ešte horšie ako ja? Nicolas."

„No hej. Už pred pol hodinou ma počastoval nepríjemnými rečami a zmizol v izbe aj s tabletkami a veľkou fľašou minerálky. Tuším som videl aj kakao."

Je pravda, že Nicolas za celý večer vypil sotva dva poháre, takže mu nie je tak urputne zle od žalúdka ako mne. Len má migrénu. Zatvorila som oči dúfajúc, že mi tak bude lepšie. Zlý odhad.

Rýchlo som sa postavila a bežala na záchod. Nezabudla som za sebou zabuchnúť dvere. Toto vidím na dlhý rozhovor s dekelom.

O necelé dve hodiny mi už bolo lepšie a začala som uvažovať aj nad niečím iným ako čistou vodou ktorú som do seba ládovala. Už dlho som sa neopila. Ani neviem, či som sa niekedy takto opila. Aspoň viem, že moje narodeniny sa takto búrlivo oslavovať nebudú.

Rozhodla som sa v prvom rade pre horúcu sprchu, ktorú mal už Leo dávno za sebou a teraz sa vyvaľoval na posteli tak ako celé ráno. Ani odo mňa neodišiel. Iba ak pre minerálku. Zlatý.

Prezliekla som sa, mokré vlasy si vyfénovala a učesala aby som vyzerala aspoň trochu normálne. Leo ku mne podišiel a zozadu ma objal.

„Už ti je lepšie?"

„Áno," usmiala som sa, „Len som dosť hladná. Ako to, že tebe nič nie je?"

„Nočné tvory sa vedia opiť, ale vedia veľmi rýchlo vytriezvieť." uškrnul sa.

„To sú mi ale výhody." zasmiala som sa a konečne zliezli do spoločenskej miestnosti kde na moje prekvapenie boli pripravené obložené chlebíčky a čaj. Nič som sa nepýtala a rovno sa ponúkla. Okrem mňa s Leom tam bola aj Nicol, Ronna, Keysha, Makoto, ktorý vyzeral akoby spal, no občas vnímal keď niekto prešiel okolo, zrejme bol prvý krát opilý, Melissa a Ben. Každý jedol chlebíčky, alebo ich mal už zjedené. Po pár minútach sa ukázali aj Tomas a Nicolas. Ervis s veľkou neochotou si prišiel po chlebíčky a čaj a chcel znova odísť, keď ho zastavila jedna veta.

„Myslím, že by sme mali ísť dnes do Klaksvíku." ozvala sa Ronna.

„Prečo?" ozval sa Ervis s plnými ústami a sadol si na opierku gauča.

„Ak nepôjdeme do školy, tak aspoň pôjdeme do Klaksvíku. V stave akom sme. Prečo nie." rypol Nicolas. Ronna mu uštedrila škaredý pohľad a Nicolas nasadil krivý úškrn.

„Nie vážne. Ben by nám vybavil odvoz. Aj tak by sme to mali riešiť čím skôr a keď povieme, že majú chrípku, uveria im. Na týždeň budú mať pokoj od školy a zatiaľ zistíme nové informácie."

„Fajn." povedal Ben, „Ja im zavolám."

Melissa sa schúlila Nicolasovi do náručia. Týždeň prejde rýchlo. Aj tak si nemyslím, že až týždeň budeme preč. No aspoň v bezpečí.

„My zatiaľ dáme na ostatných pozor." povedal Makoto odrazu, až sa Tomas, ktorý sedel vedľa neho mykol.

Ben sa vrátil do miestnosti: „Takže dnes hlásia na celý deň búrky, ale večer o šiestej vyrážame."