Just one book-Midnight love

42.

42. časť

*Leo*

Na druhý deň som sa ponúkol, že skočím pre Keyshu, lebo Nicolas a Charlotte museli ísť do školy. Ben sa ponúkol, že pôjde so mnou. Sedeli sme v mojom aute.

„Počkám ťa tu. Keby sa náhodou ničo zomlelo." povedal a ja som prikývol. Včera sme pre istotu hliadkovali, no potencionalistov nebolo. Žeby sa zľakli? Zrejme nie.

Vyšiel som na druhé poschodie a namieril si to rovno k jej izbe.

Zastal som pred dverami, lebo som počul, že sa s niekým rozpráva. Nemajú byť náhodou v škole?

„Takže dnes konečne sloboda?" opýtal sa známy hlas.

Keysha sa zasmiala: „Konečne. Ešte chvíľu, a mohli by ma previesť na iné poschodie k psychiatrovi."

„Už si nám schádzala."

Nie je to Tomas?

„Aj vy mne. A k tomu škola. Hrôza na to pomyslieť. Aspoň ten týždeň mám ešte čas. Čo je nové v škole? Nejaké problémy?"

„nikdy to nebolo bez problémov." zažartoval Tomas, „Ale tým sa teraz nezaťažuj."

„Berieš ma domov?" opýtala sa zmätene.

„Nie. Leo má prísť. Nedohodli sa na kedy. Prišiel som ťa len pozrieť."

Nakukol som dnu a videl ako mi sedia chrbtom vedľa seba na posteli. Keysha bola odvážna. Prešli dva týždne a pol a vyzerá zdravá ako rybička. Až by som veril, že sa uzdravuje ako nočný tvor. Usmievali sa na seba.

„Ďakujem. Dúfam, že teraz s vami budem tráviť už viac času. Určite budem."

„Na to sa už tešíme."

„Konečne pokope. Tak dávno som nebola s oboma. Vždy sa zastavili možno na hodinku. Ale na to, že som tu celé dni, je to i tak málo." zasmiala sa.

Ó bože, však to bolo celé ako nejaké romantické klišé. Ale vážne, čo tu chce Tomas? Má byť v škole. Pod dohľadom.

„Zdá sa mi, alebo mi chceš niečo povedať?" ozvala sa Keysha. Bola uvoľnená, zato Tomasa akoby chytila nervozita. Krátko sa zasmial. Možno sám nad sebou.

„Tomas, čo potrebuješ?" opýtala sa.

„Teba." povedal tak potichu, že by to normálne prepočula aj Keysha ale v tomto rannom kľude to znelo ako výkrik.

„Čože?... Moment, ty..." Keysha nenachádzala slov. Tušil som, že Tomasovi sa pozdávala už dlho, no vôbec to nevyzeralo tak, že vyrukuje s niečím takýmto.

„Prepáč, ja... bolo to hlúpe. Mal by som ísť." prudko vstal a takmer ma zahliadol, no stihol som sa uhnúť. To by bol mierny trapas.

„Počkaj, Tomas." zastavila ho Keysha. Pozrel som dnu. S Tomasom na seba len nemo hľadeli navzájom do očí, „Ja len... Dave bol moja pravá láska."

„Ja ťa chápem." povedal nežne a vzdialenosť medzi nimi sa zmenšila, „Lenže, možno to bude znieť hlúpo alebo naliehavo, ale treba sa pohnúť ďalej."

„Vôbec to neznie hlúpo." usmiala sa Keysha, „Sama si to opakujem ako pokazená platňa, no hovoriť je ľahšie ako spraviť to. Stále..." hlas sa jej zachvel, no aj napriek tomu pôsobila silne, „Stále sa neviem vyrovnať jeho stratou. Mám ťa rada Tomas. Pripúšťam, možno viac ako by som mala, ale proste... to nejde."

„To je v poriadku." povedal a pohladil ju na líci. Keysha mu konečne pozrela do očí. Pousmiala sa, rovnako ako Tomas.

„Ďakujem."