Just one book-Midnight love

46.

46. časť

„Uvažoval som o niečom." začal opatrne Leo, keď som si sadla na svoju posteľ a on sa díval z obrovského okna.

„O čom?" opýtala som sa, dúfajúc, že to z neho nepôjde ako z chlpatej deky.

„Keďže máš dnes dvadsať jedna, o pár mesiacov maturuješ, uvažoval som, či by si sa nechcela nasťahovať ku mne." otočil sa a pozrel mi do očí. Chvíľku som nebola schopná reagovať. Je pravda, že s Leom máme vážny vzťah, ale predsa je to len pár mesiacov. Neviem si predstaviť, že by sme my dvaja žili spolu a domov by som chodila len na návštevu. Možno by to znamenalo aj menej času so súrodencami.

„Do ničoho ťa nenútim, Charlotte. Môžeme s tým počkať. A okrem toho, že sa so mnou budeš deliť o jednu posteľ každú noc a spolu si dáme raňajky každé ráno, sa nič nezmení." povedal a sadol si ku mne.

„Čo keby sme počkali do maturity?"

„Potom by si sa ku mne presťahovala?" snažil sa to skryť, ale aj tak som tam tú nádej v hlase počula. Usmiala som sa.

„Vyzerá to tak že áno." dopovedala som a on sa zmocnil mojich pier. Tak dlho som už túžila po bozku a keďže sme mali na seba ozaj málo času, tento jeden bozk spôsobil, že sme to tak rýchlo ukončiť neplánovali. Ocitla som sa pod ním, zatiaľ čo on mi jednou rukou zašiel pod tričko a jeho pery mi spôsobovali, že som sa nemohla ani nadýchnuť. Možno som ani nechcela. Chcela som len jeho. Ruku som zacítila na zapínaní podprsenky a musela som sa usmiať. Dal mi sekundu na nádych než sa znova zmocnil mojich pier.

Keď v tom sa otvorili dvere: „Panebože."

Rýchlo sme sa od seba odtrhli a pozreli k dverám. Stál tam môj otec. Vyzeral šokovaný, znechutený a pomaly aj nahnevaný.

„Čo to má znamenať?!"

Bola som rada, že Leovi sa nepodarilo podprsenku rozopnúť, lebo by to bolo o to horšie. Ako sme mohli zabudnúť, že otec môže kedykoľvek prísť? Vstali sme z postele a čelili jeho prepaľujúcemu pohľadu.

Samozrejme, ja som trepla tú najohranejšiu frázu čo mi napadla: „Oci ja ti to vysvetlím."

„No to by som bol rád. Prečo sa bozkávaš s Klausom?! Však je to tvoja rodina! Sklamal som sa vo vás." povedal maximálne znechutene. Nikdy sa na mňa nedíval s takým opovrhnutím ako teraz.

„Nechaj ma aspoň hovoriť!" vyštartovala som po ňom až zostal prekvapený.

„Ja nie som Klaus." povedal Leo a chytil ma za ruku.

„Ty si mi tajila svojho priateľa?" opýtal sa kľudnejšie otec, no stále bol rovnako nahnevaný, „A ako vám mám vôbec veriť?"

Leo vytiahol peňaženku a podal mu občiansky: „Snáď toto stačí nie?"

Pokojnejší otec mu ho vrátil a pozrel na mňa: „Charlotte prečo si to tajila?"

„Lebo ak by som ti to povedala, urobil by si divadlo a Lea vyštval preč. To ja nepotrebujem." to, že to bolo hlavne kvôli bezpečnosti aby sme ho uchránili som zamlčala. Aj tak sme ho nevedeli uchrániť. Napríklad vtedy, keď Nicolas bol tým monštrom a mohol ho kľudne zabiť.

„Dobre, uznávam, ohľadne tohto možno nie som najlepší otec. Ale vieš, že to mám ťažké." povedal odrazu tak kľudne.

„Ja to viem." šepla som a objala ho. Je doma len na pár dní a nemá ani tušenia čo robíme, s kým sme. Snaží sa nás chrániť, no predovšetkým chránime my jeho.