Just one book-Midnight love

17.

17. časť

Andy odletel asi dva metre odo mňa. S námahou som sa postavil a pozrel po ňom. Uškrnul sa a to ma vytočilo ešte viac. Rozbehol sa proti mne, no stačilo aby som predpažil zdravú ruku a tiene stlmili jeho náraz na minimum. Zatackal sa a premeral si ma.Naklonil som hlavu nabok a nadvihol obočie. Opäť na mňa zaútočil s extra dlhými pazúrmi na moju tvár. Oboma rukami som mu zachytil tú jeho a vyvrátil na chrbát. Bolestivo zavrčal a ja som ho odsotil. Otočil sa ku mne a teraz ja som bol ten, čo ho napadol. Vykopol som nohou do úrovne jeho hlavy a tiene ju nasledovali. Kopol som ho, otočil sa okolo svojej osi a následne mu päsťou vrazil do nosa. Začala sa mu z neho valiť krv. Ďaľše moje údery spoľahlivo blokoval, poranená ruka ma trochu zdržovala, no i tak som sa snažil vynájsť. Chytil ma za obe ruky, pritlačil na zranenie a víťazoslávne sa usmial. Nevedel som sa ubrániť. Ukázal ostré tesáky. Nadýchol som sa a odrazu sa odo mňa spustila priehladná vlna, ktorá prešla cez Andyho, no jeho stisk pochabol.

Skopol som ho na zem a následne pred sebou utvoril ochranný štít, aby som získal čas.

Andy začal pomaly vstávať. Poobzeral som sa po vhodnej zbrani. Nastavil som ruku k dopravnej značke a tá sa začala lámať na dvoch miestach, až mi stredná časť tiče zostala v ruke. Andy sa na mňa vrhol, no narazil na štít. Zacúval som aby sa medzi nami utvorilo viac priestoru, zrušil štít a zahnal sa naňho. Tyč mu prepichla srdce a on na mňa vyjavene pozrel. Bez štipky emócií, ktoré sa vytratili v momente ako som bol donútený mágiu použiť, som na ňho s mierne naklonenou hlavou pozeral.

„Nemožné..." zašepkal a padol na kolená. Nastavil som dlane smerom k zemi a okolo neho sa začalo z rovnomerného kruhu dymieť. Objavil sa malý ohník, ktorý sa zväčšoval.

Odrazu do mňa niekto zozadu narazil a podlomil mi kolená. Pozrel som ponad plece, no to mi už neznámy priložil na čelo ruku a všetko potemnelo a stíchlo.

Otvoril som oči. Bol som z pravej strany opretý o železný hrdzavý stĺp. Cítil som vlhký vzduch. Musel som zažmurkať aby som videl ostrejšie.

„Vidím, že si sa už prebudil. Dosť rýchlo. Vlastne, čo sa čudujem však? Len tak zabiť jedného z najsilnejších temných tvorov v okolí. No musel som ho nechať žiť. Bolo to len pre tvoje dobro."

Postavil sa predo mňa, no kvôli svetlu z okna za ním som mu do tváre nevidel. Všade panoval kľud a ticho.

„Kto, dopekla, si?" opýtal som sa aj keď som to z časti vedel.

„Som človek s potenciálom ako ty, lenže nie som na nikoho strane."

Pozrel som na svoje ruky. Mal som na nich putá. Trhol som nimi, no nič sa nestalo.

„Teda zatiaľ, doba sa mení. Hlavne potom, čo ste sa objavili vy."

Znova som trhol putami a zdalo sa, že trochu povolili.

„Nemôžeš ho zabiť, lebo potom všetci budú chcieť zabiť teba. Aj keď si až po uši v problémoch, keď som videl aký si silný a keď to videl aj Andy. On si ťa nájde."

„Nezaujíma ma," povedal som a trhol znova putami, „Dokedy neohrozuje moje sestry."

„Ale tie sú momentálne najviac ohrozené."

„Ja som tieto problémy nechcel! Nič z tohto som nechcel!" zrúkol som po ňom, až sa nebadateľne mykol, „Záleží mi len na ochrane sestier a nie na vás a vašich problémoch! Do ničoho by som sa nemiešal, kebyže ma do toho nezatiahnete vy!" trhol som putami v náhlej zúrivosti a oni sa rozpadli. S miernym prekvapením som si pošúchal zápästia. Pozrel som na ňho. Začal som vstávať, no on si ku mne rýchlo kľakol.