Just one book-Midnight love

7.

7. časť

Vystúpila som zarovno s Nicolasom a pomohli sme Keyshi.

Vyzerala hrozne. Roztrhané nohavice od krvi, tričko na ľavom boku mala tiež poriadne roztrhnuté a taktiež od krvi. Ruky mala, rovnako ako aj tvár, dooškierané a opuchnuté. Z nosa jej tiekla krv až po bradu.

Nicolas na tom bol tiež dosť zle. Krvavú bradu, o líci ani nehovorím, tričko pozdĺž roztrhnuté akoby od dvoch pazúrov, na rifliach trochu krvi a ľavá ruka mu len tak ovísala.

Ja som mala ranené koleno, pravý bok a škrabance od pazúrov na predlaktiach. Krv z nosa mi už uschla. Ak túto noc prežijeme, budem si pomaly myslieť, že sme nesmrteľní. S kým sme sa to, došľaka, zaplietli?

„V kufri nájdeš baterku." povedal Nicolas a jednou rukou podopieral Keyshu, ktorá sa statočne držala pri vedomí. Tá sa rozkašlala a na zem vypľula trochu krvi.

Otvorila som kufor a po krátkom šmátraní v tme som našla veľkú baterku. Zatvorila som kufor, jednou rukou podoprela Keyshu z druhej strany a bez zapnutého svetla sme vošli do elektrárne.

„Čo máš s rukou?" opýtala som sa šepky, zatiaľ čo som zapla baterku a poobzerala si okolie.

„Jeden z nich ma uhryzol. Následne mi ju zlomil." trochu ju nadvihol, no bolestný výraz hovoril o všetkom. Takže sa to stalo vtedy keď som počula ten jeho výkrik.

Prešli sme z malej chodby do väčšej na poschodí, s veľkými oknami, takže som baterku okamžite vypla.

„Fajn, čo teraz?" pozrel po mne.

Mykla som beznádejne plecami. Vzala som knihu od Keyshi a trochu ju prelistovala. No to čo som našla ma nepotešilo. Lotty našli dobitú v kóme. Práve tomu som sa chcela vyhnúť. Zaklapla som knihu a s Nicolasom podišli ďalej hľadať vhodné miesto, kde by sme mohli Keyshu posadiť. To, že sa nechala bez pohybu vláčiť ma desilo.

Započula som kroky a zastali sme. No bolo neskoro.

„Čo tu, dopekla, robíte?" opýtal sa nahnevane, no zároveň prekvapene Leo.

Už len toto mi chýbalo.

Otvorila som ústa, že mu niečo poviem, aj keď sama som nevedela, že čo, keď sa za nami rozrazili dvere a dnu vstúpili traja muži.

„Leo?" opýtal sa tiež trochu prekvapene Matias, aj keď jeho oči boli čierne a pazúry s tesákmi mal vystrčené rovnako ako ostatní. V momente sa Leova normálna tvár zmenila na krvilačnú. Obaja zavrčali.

Pozrela som na Nicolasa a pomaly sme začali cúvať. Keysha trochu ožila a tak to šlo ľahšie.

Nočné tvory sa vrhli na Lea a my sme to rýchlo využili a začali stúpať hore po plechových schodoch. Naše kroky zanikali v zúrivých zvukoch boja. Boli sme už dosť vysoko, keď si nás jeden všimol a začal liezť hore. Leo bojoval s ostanými.

„Charlotte ten muž nevyzerá, že si prišiel pokecať." povedal Nicolas a začali sme cúvať k stene, až sme nemali kam ujsť. Nočný tvor bol už pred nami pridržiavajúc sa zábradlia po ktorom vyliezol. Práve ho šiel prekročiť, keď som pustila Keyshu a so zatvorenými očami a rozbehla oproti nemu. Narazila som doňho a ako som dúfala, neudržal rovnováhu a začal padať dozadu. Ja s ním. No zrazu so mnou trhlo a ja som otvorila doširoka oči a videla ako protivník padol na zem pred Lea. Ten sa krátko na mňa pozrel a kovovú palicu, ktorú držal v ruke mu pritlačil na krk, až klesla na zem. Usekol mu hlavu. Skríkla som a ktosi ma vytiahol.

Nicolas ma držal za golier zdravou rukou a pozrel sa znechutene dole. Potom ma potiahol preč a vzali sme Keyshu zo zeme a bežali do malej kancelárie, z ktorej sa dalo ísť na strechu. Zamkla som za nami a Keyshu sme uložili na kancelársku stoličku. Vyzeralo to tu, ako by tu niekto prebýval.