Just one book-Midnight love

6.

6. časť

Ľavú ruku, v ktorej som dlžala biely pierkový košík, som mala vyrovnanú pred sebou. Pravú ruku som mala otočenú ľakťom smerom von a dlaňou, v ktorej držala raketu, smerom dolu. Priblížila som sa raketou ku košíku a stiahla sa spať. Pustila som košík a raketou ho odrazila. Keysha, ktorá stála za sieťou bola pripravená odraziť. Zľahka ho odrazila a hra začala.

Od daného incidentu prešli tri dni no moja nálada nebola o nič lepšia. Stále ma ťažil fakt, že tí štyria kvôli mne umreli a Nicol sa doteraz nenašla. A bála som sa momentu, kedy sa mu budem musieť znova pozrieť do očí.

Krásnych, no zároveň temných a krvilačných.

Košík trafil sieť. S tichým povzdychom som sa vybrala k sieti a snažila sa ho vybrať. Keysha si zatiaľ šla po vodu.

„Kto si dá jahody?" opýtal sa Nicolas, ktorý práve vyšel z domu von na záhradu. S jemným úsmevom som si jednu zobrala. Aj Keysha si jednu zobrala bez toho, aby upustila zrak z telefónu.

Nicolas dal jahody Keyshi a vzal si raketu a košík: „Teraz mi to vysvetli."

Zaujala som rovnký postoj ako pred nemalou chvíľou a pekne podala. Nicolas spravil to isté, až na to, že košík minul. A po druhý aj tretí krát.

„Musíš si to presnejšie pustiť."

„Puešo?" opýtal sa s jahodou medzi zubami. Strčil si ju do úst a rozhrýzol: „Prečo sa podáva práve takto? Nie je jednoduchší spôsob?"

„Hm, nie. No tak. Skús to ešte raz." nabádala som ho s úsmevom na tvári. Musela som robiť nejakú činnosť, inak by som sa zbláznila.

Konečne mu to vyšlo a on sa doširoka usmial. Vôbec nevyzeral, že by ho ten incident nejako zobral. Ale viem, že jemu to jedno nie je. Určite nie.

„Wou, videla si tu krásu?" pozrel na mňa a ja som sa musela nad ním zasmiať. Nicolasova nálada bola liekom hádam na všetko.

Prešla som popod sieť na druhú stranu.

„Čo teraz?"

„Odrážaj." zaškerila som sa a presnú mu podala. Skoro spadol, no podarilo sa mu odraziť dosť dobre. No po pár minútach som pochopila, že s ním sa hrať nedá. To, aké pózy a ksichty pri tom robil... tak veľmi som sa smiala, že ma až chytali kŕče do brucha a Keysha na tom nebola inak. Nicolas sa samozrejme zabával zo všetkých najlepšie, aj keď sa snažil zachovať vážnu tvár, vôbec sa mu nedarilo.

„Ale ja si chcem aj zahrať." rozhodil rukami a pozrel sa naším smerom. Ja som ležala na zemi a stále sa smiala a Keysha mala tvár v dlaniach a mykalo jej plecami, až sa prehýbala v páse.

„On by mohol vyhrať celý turnaj." povedala som a utrela si slzu.

„Ale musíš uznať, že mu to ide." povedala cez smiech Keysha.

„Prosím ťa, jemu ide hádam všetko."

„Jemu ide všetko. Ešte aj variť vie, čo o mne sa povedať nedá."

Keyshu trafil košík do hlavy a Nicolas sa uškŕňal: „Rád ťa naučím."

„Dnes už nie. Dnes jediné, čo chcem je dobá večera a pohodlný gauč." usmiala sa a nemotorne mu raketou vrátila košík.

Zahrmelo.

„Tuším sa toho dočkáš aj skôr." povedala som a uprela pohľad na oblohu. Rýchlo sa k nám približovali tmavosivé veľké mračná.

Zbalili sme sieť a rakety s košíkmi, vzali dnu veci čo sme mali povynášané von a skontrolovala som, či je všetko na svojom mieste.

„Alebo aj nedočkáš." zvolal od obývačky Nicolas.