Just one book-Midnight love

40.

40. časť

Sedela som s Nicolasom, za nami zase Bianka s Melissou, napravo Tomas, ktorého delila s Nicolasom ulička medzi lavicami a za ním Tammara a Lynda. Páčilo sa mi to zoskupenie. Nicolas chcel, ako inak sedieť s Melissou, no skôr ako som ho šla uprosiť, že s Biancou celý deň nevydržím, to si radšej sadnem k Tomasovi, sa Bianca ozvala, že aj tak jej sestru kradne každý deň, dokonca aj na noc, čo sa nezaobišlo bez veľavravného úsmevu, a tak rezignoval. Čítala som knihu s holeňami opretými o kraj lavice, aby mi nohy nepadali. Pretočila som stránku. Bola som dokonale zažratá do knihy. Nie pri každej sa mi to stáva. Nevnímala som ani okolité hlasy.

Nicolas nervózne poklepkával nohou a celá lavica sa triasla, rovnako ako moje písmenká: „Nicolas prestať lebo ma zner..." okamžite som zmĺkla keď som videla ako nervózne sa pohráva s prstami pod lavicou ale hlavne jeho čierne žily tiahnuce sa od zápästia po lakeť.

Tvárila som sa čo najnormálnejšie a dala dole nohy z lavice: „Nicolas čo sa deje?" opýtala som sa potichu.

„Niečo zlé." povedal a pozeral na dvere. Začal siahať po svojej taške a Tomas si toho tiež všimol. Hneď som ho zdrapla za ruku.

„Normálny si?" sykla som a potom pošepky pokračovala, „Po prvé, nemôžeš len tak odísť."

„Po prvé, ideš so mnou." prerušil ma a pozrel na mňa. Pohľad mal normálny, no bol nervózny.

„Po druhé, pozri si na ruky. Rukávy ti to nezakryjú." momentálne ich mal vytiahnuté po lakte. Stiahol ruky bližšie k telu, „A teraz povedz čo, dopekla, sa deje."

„Cítim..." no nepokračoval, pretože do triedy vstúpil nepriateľ. V nemom šoku mi trvalo, kým som sa postavila. Musela som sa opraviť, bol to učiteľ. Aj Tomas sa naučil používať presvedčenie a pochopil, že niečo je zle. Melissa si nám premeriavala. Naznačila som jej jemným pokývaním hlavy aby sa o nič nepokúsila. Znova som uprela pohľad na učiteľa. Vysoký, v bielej dlhorukávovej košeli a dlhých rifliach s hnedými topánkami. Nicolas mal ruky tesne pri tele. Na učiteľových predlaktiach som si všimla niečo neobvyklé. No predsa dosť známe. Čierne žily.

„Sadnite si." povedal hrubým, celkom príjemným hlasom, ktorý sa mi dostal pod kožu. Mal čierne dlhšie vlasy a zelenomodré oči. Prebehol pohľadom po sediacich študentoch. Tŕpla som. No na nikom sa dlhšie nepozastavil.

Pozrela som na Nicolasa: „Čo to má byť?" šepkala som tak, že on ma mohol ledva počuť.

Zmätene pokrútil hlavou.

„Pri Ervisovi sa ti to nestalo."

Teraz pokýval hlavou rozhodnejšie. Znova som pozrela na učiteľa.

Otvoril triednu knihu a začal zapisovať hodinu. Nicolasove žily zbledli. Vydýchla som si a oprela sa o operadlo. Otvorila som zošit a vzala do ruky ceruzku. Z nudy som zaplnila stránku ďalšou nezmyselnou čarbanicou. Nechápem, prečo nás tu držia. Aj tak sa ešte neučíme.

„Moje meno je Adrian Virt. Som váš nový učiteľ angličtiny. Povedal a vstal, napísal svoje meno na tabuľu úhľadným písmom.

„Budete nás učiť celý rok? Namiesto Pernewovej?" opýtala sa Silvija. Bola pekná, múdra, bystrá. Dievča snov viacerých chlapcov, no už bola zadaná. Jej chalan už ukončil strednú a pracuje.

„Presne tak." usmial sa potencionalista na Silviju.

Sadol si na svoje miesto a prezeral si zoznam mien. Mala som pocit, že pred sebou mám svojho kata. Nepozdával sa mi. Komu by aj hej, no bol iný ako ostatní potencionalisti. Zrejme... silnejší?