Just one book-Midnight love

8.

8. časť

„Neverím, že tie tri týždne tak rýchlo ubehli. To, čo sa stalo pred štyrmi týždňami mi príde ako rozprávka." povedala Keysha a vybrala si zo sáčku jednu dlhú syrovú niť.

Oprela som sa o operadlo stoličky a sedovala autá, ktoré sa z autobusového okna zdali nízke. Boli sme v škole asi tri dni, keď sa oznámilo, že sa ide na výlet. Bola som rada, že sme išli viaceré ročníky, lebo som mohla byť aj s Keyshou. Za celé tri dni sa nič neudialo a ja som dúfala, že Leo alebo hociktorý z tých tvorov o nás ešte nevie. Aspoň sme si za ten čas užili tej obyčajnosti, akú majú všetci ostatní.

„Za koľko by sme tam mali byť?" opýtala som sa. Za normálnych okolností, by som sedela sama, keďže najlepšiu kamarátku už nemám a ostatné sa už dohodli vopred, no Keysha sa zľutovala a sadla si ku mne. Ju proste zbožňovali či chcela alebo nie. Dokonca niekoľko chalanov o ňu prejavilo väčší záujem, čo ma dosť znechutilo, keď sa s Daveom nerozišla, ale on umrel, no odpálkovala ich raz- dva.

Sedeli sme niekde v prostriedku autobusu, zatiaľ čo Nicolas sedel aj so štyrmi kamarátmi úplne vzadu a poväčšine sa odtiaľ ozýval len smiech. Keysha si za tú pár hodinovú cestu vykladala nohy všeliakým spôsobom, no teraz sedela v tureckom sede.

Pozrela do mobilu: „O dvadsať minút. Sláva, tŕpnu mi nohy." povedala, zaklonila hlavu a vložila si celú niť do úst.

Vzala som si niť a odhryzla polovicu: Škoda, že sme neodišli skôr. Takto sa budeme ešte dlho vybaľovať, a potom nám ostane len nejaká tá opekačka keď sa zotmie."

„Alebo táborák." povedala Keysha.

Vpredu sa k nám otočila Bianca: „Táborák je skvelý nápad. Strašidelné príbehy a tak."

„A myslíš, že učiteľom to nebude vadiť?" opýtala sa jej spolusediaca Lynda.

„Povieme, že ideme opekať." prevrátila očami Bianca a praskla žuvačku.

„Fajn, ale ja žiadne strašidelné príbehy neviem." mykla som plecom.

„Ani ja." povedala Lynda.

„Musíte pozerať viacej hororov." povedala Bianca.

Jasné. Akoby som sa už nemala čím inšpirovať. Ešte teraz ma po nociach desí ten obraz ako tyč klesla k zemi a okolo tela sa začala hromadiť krv. A následne ten Leov pohľad.

„Vidím, že ty poznáš veľa príbehov." povedala Keysha.

„Jasné." uškrnula sa Bianca, „Dnes v noci nezaspíte."

„To som zvedavá." rypla Lynda.

„Raz v noci cekneš, že sa bojíš, spíš pred chatou." usmiala sa Bianca a odhalila pekný biely chrup. Vlasy mala krátke hnedé a ostrihané na chlapca. Lynda, naopak, dlhé blond vlasy, no priateľská povaha. Priateľskejšia než Biancina. Biancina bola trochu strelená, no vedela kedy si zahryznúť do jazyka. Okrem nich dvoch budem v chatke ešte s Tammarou. Tá sedela za nami a bola zahĺbená do knihy. Svojim vzhľadom bola zaujímavá, dokonca mala bielejšie zuby ako Bianca, lebo jej kontrastovali s tmavšou pleťou a tmavými vlasmi.

Zastali sme a predo mnou sa objavil rad chatiek, ktoré boli v dvoch radoch zasebou, otočené rovnakým smerom. Neďaleko je tu turistická trasa, ktorou zajtra pôjdeme, miesto na opekanie, veľké jazero s teplou vodou, vhodnou na kúpanie a lanový park. Ten si Nicolas ešte neužije, keďže stále má v sadre ruku. Sadru by mu mali dať dole už o týždeň, no potom ho čaká pár návštev rehabilitácie. Ja som bola už zdravá, Keysha mala tesne nad pásom trochu nápadnú jazvu, no tá jej na kráse určite neuberá. Jej je to samozrejme jedno, keďže sa hlavne teší, že prežila ten incident. Okrem toho máva častejšie bolesť hlavy, no nie je to také zlé ako Nicolasove migrény.