Just one book-Midnight love

18.

18. časť

„Nicolas!" otvorila som oči. Celá som sa triasla a bola mi zima. Stiahla som sa do klbka. Vedľa mňa sa niečo v tme pohlo až som sa zľakla.

„Charlotte?" ozval sa Leo z tmy a mne odľahlo. Zapol svetlo a s prižmúrenými čiernymi očami ma sledoval. No teraz neboli čisto čierne. Vlievala sa do nich po kvapôčkach jasná žltá. Ten pocit vyjadroval strach. Strach o mňa.

„Čo sa stalo?" opýtali sme sa naraz, no Leo začal: „Zaspala si. Odvtedy prešli tri hodiny."

Nemo som pozerala pred seba a Leo si ku mne prisadol a objal ma okolo pliec, keď vycítil, že mi je zima.

Časť Nicolasovho života, tie dni čo prežil, sa mi zjavili počas troch hodín? No na to nebol čas. Musela som prijať nové skutočnosti a rýchlo vymyslieť plán.

Všetko začalo príchodom k Ervisovi. Neviem, prečo práve odtiaľ. Nič zvláštne okrem menšieho prejavenia jeho schopností sa neudialo. Následne bol ten koncert, kde prvý krát počul tie hlasy a prv krát bojoval s čiernou mágiou. Preto sa Andy s poskokmi stiahol. Vtedy začínal mierne podliehať nutkaniu, ktoré ho zbavovalo ako hlasov, tak aj pocitov a vo väčšom množstve utláčalo aj jeho osobnosť. Ako vtedy keď sme vyšli von a pozrel sa na mňa. Ten pohľad. Podľa toho pohľadu sa to dalo rozoznať. Následne sme sa v aute bavili o premieňaní študentov na nočné tvory. Gitarista. Ten tvor s brnkadlom na krku bol ten chalan ktorý mal na koncerte vystúpiť, no nedostavil sa. Následne nás zobral do nákupného centra, po ceste k Tomasovi viedol nie tak dôležitý rozhovor s Leom a nakoniec Tomasovi od nervov vykričal kto je a kto je Leo. Tomas to vzal skutočne dobre. Následne sa znova objavili tie hlasy a u Ervisa napísal odkaz. Odkaz ktorý má v telefóne odfotený. V tú noc šiel za Tomasom aby zistili niečo viac, keď ho Andy napadol a vyprovokoval k takému stavu, ktorý naozaj potlačil všetko spojené s jeho osobnosťou, všetky jeho city a vďaka ktorému by dokázal zabiť a pritom by ani nežmurkol. Skoro to spravil. Zatiaľ čo ja som pokojne spala, Leo sa mlátil s Andyho poskokmi, ktorí ma prišli zabiť. Ale ako to, že som spala a vôbec sa na to neprebrala? A zároveň Nicolas po tom všetkom mal ešte stále dostatok síl? Dve mysle. Doteraz som videla to čo Nicolas. Bola som v jeho hlave. Nicolas má v sebe i kúsok mojej mysle. Vďaka tom u mi zobral energiu a ja som sa na boj pod oknami neprebrala.

„Charlotte čo sa deje?" opýtal sa znepokojene Leo. Uvedomila som si, ako prestrašene sa dívam pred seba a pozrela som naňho. Nie, ešte nie je koniec.

Znova som sa zamyslela. Leo chcel znova niečo povedať, ale zastavila som ho o zdvihnutou rukou.

Následne ráno prišiel rozhnevaný Leo. Nechtiac mi ublížil a keď chcel pomôcť, Nicolas, ktorý ledva zvládal to nutkanie udržať, ho poslal kade ľahšie a vzal ma on. A dnes, alebo skôr včera, keďže boli už dve hodiny ráno, ho uniesli nočné tvory a väznia ho. Kde? Cez okno som videla jeho očami len rovnaké sivé budovy. No predsa mi to niečo hovorilo. Sklady. Vtedy, keď sme sa motali medzi skladmi potom čo nás niekto záhadný vitahol von z vody, všetky vyzerali rovnako.

„Nicolasa väznia v sklade číslo osem." číslo bolo namaľované nad dverami čiernou farbou, „Sú tam... piati. Možno viacerí, no viac som ich nevidela."

„Ako to vieš?" opýtal sa nechápavo Leo. Žltú farbu striedala zelená, farba zmätenosti. Vždy v noci mal čierne oči, čo bolo desivé, no ak sa niečo dialo a emócie boli silné, prejavovalo sa to v jeho očiach.

„Kde má Nicolas mobil?"

Leo ho vytiahol z vrecka riflí a podal mi ho.

„Tento odkaz napísal Nicolas keď počul tie hlasy."