Príšerka

Nočná mora

Nejak som sa po tom divadle s Pruskom odhodlal vliezť do postele. Ale čosi sa mi zdalo... divné :/ Nie som schopný presne povedať o čo išlo ale prejavilo sa to nasledovne: Všade bolo ticho. Nie celkom, predsa len stále bola noc, ale pri najmenšom v mojom blízkom okolí (t.j. moja izba, jej steny, strop, podlaha, malá chodbička za dverami a schodisko ktoré sem vedie, boli tiché. Žiadne škrabanie, šepot, cupkanie v stenách, nič. Ako by som povedal... ticho pred búrkou. Ale rozhodol som sa to využiť a chvíľku si pospať. Už som nemal takú potrebu Prusku natrhnúť prdel. Vlastne som ho nechcel už ani vidieť. Ale bol som unavený. Nespal som niekoľko nocí a pár hodín spánku pôsobilo naozaj lákavo. A tak som zaspal.

Ale nie na dlho. 

Za pár hodín som sa zobudil, najskôr som netušil prečo ale poznáte taký ten klišé kec o tom že ak sa uprostred noci bezdôvodne zobudíte (t.j. nebol žiaden hlasný zvuk, nemali ste nočnú moru a netreba vám šťať) tak vás niekto sleduje. - Viem, znie to ako kravina ale nejakým zázrakom to funguje, Únia by vám o tom mohla rozprávať. A ešte lepšie je, že ja som sa - cítil - byť v tomto momente sledovaný. Lenže. Ležal som na boku s hlavou na pol zarytou do vankúša a nechcel som riskovať že sa stane to čo minule s tou babizňou, že sa pohnem, neuvedomím si a nakoniec budem musieť bojovať. Nebudem klamať, celé telo ma bolí, necítim sa na nejaké extra fyzické výkony. 

Tak fylozoficky. - Niekto - ma sleduje. Neviem kto. A neviem prečo. Väčšinou som to ja kto ľudí sleduje v spánku. Teraz niekto alebo niečo sleduje mňa. Mohol by som polemizovať o tom kto alebo čo to je. Alebo začať panikáriť, ale sa mi nechce. Úprimne, bolo mi to tak jedno že by som kľudne ďalej spal nech tam stojí pre mňa za mňa Reichtangle a chce ma zjesť. Takže miesto toho aby som sa ohliadol som premenil náprotivnú stenu na okatú, a čo som nevidel. (Neviem ako som to spravil takto na diaľku ale je to Op) Na konci mojej postele, pri nohách, kľačala divná, kostnatá, plešatá postava s tenkou, svetlou kožou. Od chrbta som moc nevidel. Ale mám dojem že ide o niečo čo konečne poznám. Niečo čo nie je špeciálne len v tomto hrade, ale niečo čo je verejne známe a už som o tom dokonca aj počul. Určitú dobu sa nič nepohlo, len sme sa obaja navzájom na seba pozerali. 

4. ríša: Rake, však? ....Nepamätám si... čo si zač. Pripomeň. 

The Rake: Nosím šťastie.

4. ríša: Nenosíš neklam. 

Ale pomohol mi si spomenúť. Jeho prítomnosť má znamenať že sa stane niečo zlé. Nie ako.... že vás vykopnú z práce alebo vám nabúrajú auto. Môže vás zabiť priamo podľa pár príbehov čo som počul. Alebo môže zabiť niekoho kto je vám blízky. Lenže mňa nezabije, a kto už len je mne blízky? Ale vo všeobecnosti sa hovorí že je predzvesťou nešťastia, bolesti alebo niečoho takého. Pre príklad sa vám ukáže a pár dní na to celú vašu rodinu chytí Mor a vyzabíja vás. Niečo takého charakteru. 

4. ríša: Máš pre mňa veštbu?

The Rake: Budeš trpieť. 

4. ríša: Ďakujem to už som počul. Niečo originálnejšie? 

Pohol sa. Po štyroch sa ku mne priblížil, ale bolo mi to fuk, ďalej som si spinkal. 

The Rake: Dnes v noci. 

Znovu dlho ticho. Začínam mať dojem že dokáže povedať maximálne 2-slovnú vetu a musí sa nabíjať. 

The Rake: Tvoje oslobodenie,

čo som vravel, zase ticho.

The Rake: Ťa uvrhlo do temnoty. 

Rekord. 

4. ríša: Áno, áno, ďakujem. Necháš ma už spať? 

Prišiel ešte bližšie. Jeho ruka sa cez perinu chytila môjho lýtka.