Príšerka

actually Stranger Things

Niečo mi muselo ujsť.

Ja neviem či som na tej streche potom zaspal alebo čo sa stalo. Ja len že keď som sa vrátil dolu všetci na mňa zazerali.

4. Ríša: Čo som zas spravil?

Pruské vojvodstvo: Nehovor mi že si to nebol ty.

4. Ríša: Ak myslíte tú zaokatenú oblohu, tak nie, o tom sa vás snažiť presvedčiť nebudem, dostali ste ma, priznávam sa, bol som to ja. Ale komu som ublížil? Alebo... Koho som zabil lebo podľa toho ako na mňa pozeráte asi veľa ľudí.

Pruské vojvodstvo: Čo je s 1. ríšou?

4. Ríša: Čo ja viem? Ja som ho videl naposledy... V niektorej dobe ľadovej, X rokov späť, ako to mám vedieť?

Pruské vojvodstvo: Veľa nám toho nepovedal ale veľmi dobre nevyzerá. Vraj si voľačo vyviedol a on mal čo robiť aby to po tebe dal do poriadku.

4. Ríša: ...Môže byť.

Pruské vojvodstvo: Takže čo to bolo tento krát?

4. Ríša: Eee... No veď tá obloha. Akurát v dobe ľadovej a dačo to asi dosralo.

Pruské vojvodstvo: A čo ste robili prosím ťa v dobe ľadovej? Máš ma snáď za idiota? Keby prvá ríša tak nepoviem, ale ako si sa tam dostal ty?

Povzdychol som si, chňapol ho za ruku a portol sa tam aj s ním. Počkal som pár sekúnd a portol sa späť. Mimochodom, 1. Ríša neklamala, fakt je to na chuja brať so sebou takto niekoho iného. Hlavne keď som dnes zistil ako sa aspoň približne trafiť od správneho času.

4. Ríša: Stačí ako vysvetlenie?

Pruské vojvodstvo: ...Pán Boh pri nás. ._. Takže si zdedil jeho schopnosť.

4. Ríša: Asi hej... Um... Čo je vlastne s 1. Ríšou?

Pruské vojvodstvo: Netuším. Je u seba v izbe, bol som mu doniesť čaj a vyhnal ma už od dverí. Nikoho u seba nechce, nelez za ním.

4. Ríša: Dobre, ďakujem.

Samozrejme že som za ním šiel. Zaklopal som a ukázalo sa že Prusko vravelo pravdu. Za prvé bez odpovede, za druhé zamknuté dvere. Z vnútra. Povzdychol som si... Všimol som si že Prusko mu nechalo na stolíku pred dverami čaj, tak som sa rozhodol že keď sa mu tam už idem vlámať vezmem ho so sebou. Premenil som si ruku, spravil z nej plastelínu, plastelínu prestrčil popod prah, spravil z nej Saxáninu ruku a dvere odomkol.

1. Ríša: Choď preč!

4. Ríša: Dobré ráno.

1. Ríša: Tak ty choď preč dupľom...

Pretiahol si cez hlavu prikrývku. Rozprával tak divne chrapľavo. Okrem toho bol jeho hlas o trošíčku tenší, stále som v tom akosi počul toho orlíka. Povzdychol som si, zavrel dvere a prišiel bližšie.

1. Ríša: Myslím to vážne.

4. Ríša: Chcem sa vám naozaj ospravedlniť za čokoľvek čo sa stalo... A Prusko vám posiela čaj.

1. Ríša: Nehnevám sa na teba a povedz mu že ďakujem, ale odíď.

4. Ríša: Ste v poriadku?

Stiahol si tú perinu z hlavy a posadil sa. A ja som musel urobiť krok späť lebo som sa zľakol. Stále mal 9 očí, stále rovnako čiernych. Stále mal tie ošklbané krídla, stále mu z niektorých častí tela trčali ostne aj keď menšie a už nekrvácali a tam kde nie mal podobné, niekoľko centimetrov hlboké rany ako ja, akurát že ja som to vytiahol ako sopeľ z nosa, bez problémov, akurát mi tam zostala jamka, u neho to vyzeralo ako keby to musel vytrhnúť kliešťami a aj tak mu tam si to vyrval aj s kusom mäsa. Tak isto mal stále strašne tenké pery, stále miestami prilepené k sebe, len už nie zarastené a stále mal tak divne pokrútené ruky. Dokým si nesadol mal na hlave kapucňu ktorá mu väčšinu hlavy zakrývala ale teraz...