Príšerka

Prvý krok

Rozlúčili sme sa, a ja som šiel ta.

Lenže keď som sa objavil niekde v budúcnosti tak... Prales. Tak som si povedal -dobre, možno som to neodhadol a som niekde v praveku tak som šiel ešte viac do budúcnosti. .... Ešte väčší prales. Tak ešte viac do budúcnosti. Eee neviem kde to som ale všade sucho, nedalo sa tu dýchať, bola tu neskutočná horúčava a Slnko bolo celé červené a niekoľkonásobne väčšie než by byť malo – odtiaľ som vypadol s tým že ja neviem, tak som to asi prešvihol, šiel som späť do minulosti. Zasa som bol v pralese. Trocha zmätený som sa vrátil ešte kus a tu sa to začalo vysvetľovať. Prales nebol nikde v praveku, bol som v budúcnosti. Pretože keď som sa portol ešte bližšie do minulosti, ocitol som sa v nejakých ruinách. Mohlo to byť Mesto, vyzeralo to tu ako po dopade asteroidu alebo po jadrovej vojne, proste všetko mŕtve, všade prach a trosky a vzduch bol neskutočne štipľavý. Ak aj obsahoval kyslík, dýchať sa nedal. Predpokladám že radiácia... Po ďalšom pokuse som sa ocitol na okraji mesta. Vyzeralo dosť futuristicky. Bola noc, ale nepovedal by som že toto spĺňa nejakú populárnu ideu futuristickej civilizácie. Architektúra sa podobala skôr na postkomunistickú, jediný rozdiel bol v tom že miesto Lady, žiguliakov, škodoviek a zastav tu jazdilo niečo podobné malým cybertruckom a miesto lámp boli modré neónové svetlá, také jasné až som pochyboval že sú naozaj neónové.

No a ďalší teleport už bol les. A však les podobný tomu kde som stretol prvú ríšu. Napadlo mi že to mesto bolo možno nejaký budúci, rozšírený kraj Ríma... No a teraz ešte dostať sa domov do Nemecka. Už by som mohol byť zhruba vo svojej dobe ale stále som v Taliansku. To je južná Európa a ja by som rád do severnej.

Tento problém sa však nečakane vyriešil za mňa. Vydal som sa na sever podľa machu na stromoch, a asi po 15 minútach chôdze, ma dakto zdrapol za rameno, a tak do sekundy som bol doma.

Nemecké cisárstvo: Vysvetlíte mi teraz ako ste zistili že je tam?

1. Ríša: Proste inštinkt.

Povzdychol som si a vytrhol sa Nemecku.

4. Ríša: Eeeh jej, koľkého je?

1. Ríša: 17 septembra.

4. Ríša: Mhm...

Presne týždeň...

1. Ríša: Kde si bol?

4. Ríša: Veď to viete, nie?

Otočil som sa na Cisárstvo.

4. Ríša: Kde to povedal že som?

1. Ríša: Nemecko, prosím, nechal by si nás na chvíľu osamote?

Povzdychol si a odportol sa preč.

1. Ríša: Takže ešte raz sa spýtam. Si si istý, že nemáš problém?

4. Ríša: *povzdyyych* Ale už mi to ide. -_-

1. Ríša: Kedy si bol?

4. Ríša: Kedy som bol čo? Naposledy vonku? Malý? Šťať?

1. Ríša: V akom roku si bol?

4. Ríša: Môžete spomaliť? Idete na mňa príliš rýchlo. Ešte sa furt trocha spamätávam. V snahe dostať sa sem som videl asi 3 fáze konca sveta a ešte to rozdýchavam.

1. Ríša: Budúcnosť sa mení. Čokoľvek si videl je len teória.

4. Ríša: Ale aj tak teória vyplýva z dnešnej reality nie?

1. Ríša: Viac-menej.

4. Ríša: Inak dostal som typ ako sa s vami baviť, idem ho vyskúšať.

1. Ríša: No daj.