Príšerka

chlastačkaaaaa!

Prišiel večer. 1. ríša ma poslednú hodinu zháňala po celom hrade. Respektíve dala rozkazy pár slúžkam aby ma našli a sám prešiel možno 3 miestnosti. Ale bolo mi povedané že ma hľadá a mám padať za ním.

10 minút na to som už zas sedel na tej debilnej stoličke uprostred miestnosti ani neviem na ktorom poschodí, s tou najhoršou možnou spoločnosťou akú by som si mohol želať.

Nemecké cisárstvo: Pripravený?

4. ríša: Uhm... no... asi. Neviem na čo.

Nemecké cisárstvo: Vyrvem ho z teba ale musíš spolupracovať. 1. ríša mi povedala že máš profundum, takže sa má o čo chytiť. Bude to ako vyberať žuvačku s vlasov. 

4. ríša: A čo mám robiť?

Nemecké cisárstvo: Vytlačiť ho von. Keď ho nájdem budeš ho cítiť. Proste kus hmoty ktorý k tvojemu telu  nepatrí. Snaž sa urobiť ako keby si ho chcel vygrcať von. Akurát nie z úst ale celým povrchom tela, smerom ku mne. Okej?

4. ríša: A to má fungovať?

Nemecké cisárstvo: Lepšie to opísať neviem. Naučíš sa za pochodu. V lepšom prípade to bude trvať tak 10 minút takže budeš mať čas. 

4. ríša: Wait a v horšom?

Nemecké cisárstvo: Kľudne do rána. Pokúsime sa priblížiť sa tej prvej možnosti. 

4. ríša: Mhm... 

Nemecké cisárstvo: Ale postav sa. Si krpatý a keď ešte sedíš pomaly ťa nevidím, nie to s tebou ešte niečo robiť. 

Postavil som sa. Úprimne som bol rád lebo fakt nebolo príjemné sedieť v takejto situácii. Nemecko zo seba spravilo Reichtangla a kľaklo si na jedno koleno. 

4. ríša: Teraz... bojim. ._.

Reichtangle: Nehýb sa. 

Eeeeh... ok? Možno som Poľsko, ale jaaak sa mám nehýbať! Ja mám proste pocit že ma chce zabiť. :D Ale nie, robím si piču. Len je to divná situácia. Natiahol ku mne ruku, a NEJAK ju zaryl do mojej hrude bez toho aby to bolelo. A nie tam kde je tá diera. Nad ňou. 

A keď vravím nebolelo tak možno prvých 5 sekúnd. Potom... už to bolo horšie. Takže: Skúsil som mu zdrhnúť, lebo už reflex, bolelo to jak fras ale nejaké chápadlo ma chňaplo zozadu a nemohol som sa ani pohnúť. Chvíľu sa s tým naťahoval sám, potom mi došlo že jediný spôsob ako to skončiť je tú vec dostať dom. A dokonca som aj celkom rýchlo pochopil ako, nebol to síce pocit ako niečo vygrcnúť, ale vďaka nejakému tomu času strávenému v tele rádia, ktoré nemá stálu podobu a vie sa proste rozliať som vedel celkom v pohode urobiť pohyb ktorý by vytlačil cudzí objekt von z môjho tela. Skôr je to ako niečo vypľuť než vygrcnúť, ale inak by to asi bolo dosť nepríjemné to skúšať. Takže dík za rádio :D

Po pár minútach z môjho tela začala liezť nejaká čierna hmota. Absolútne sa to nepodobalo na čokoľvek z materiálu tienika a najdivnejšie bolo že nie len z miesta kde bola Reichtanglova ruka stále zarazená v mojom trupe, ale aj z random miest po tele. 

4. ríša: Reichtangle, pusť ma mám nápad. 

Reichtangle: Potom. 

4. ríša: Fakt, daj preč to chápadlo, niečo mi napadlo. 

Dal ho preč a uvoľnil ma. Premenil som sa. Nie celkom, len do tej fázy kedy je moje telo zhruba na pol ja a na pol Radio a potom hneď späť. Premeniť sa viac tienik zmizne, teda ako hmotná forma. Zostane mi v hlave ako Radio keď som vo svojom tele. Lenže ak je tienik ukotvený na moje FYZICKÉ telo (čo je dôvod prečo zmizne keď som Radio) tak ak zmením jeho skupenstvo, mohol by vypadnúť von rýchlejšie a Radio je rozhodne z mäkšej hmoty ako ja, takže ak sa mi podarí vybalansovať to tak aby som bol viac z hmoty rádia ale zároveň aby tienik nezmizol... a potom spraviť krok dozadu...