Príšerka

Na poli

<time skip>

Noc ale už bola trochu zaujímavejšia. Totiž... nemohol som spať. Asi do pol noci som bol hore, snažil sa ignorovať zvuky okolo, po väčšinu noci som však ani nebol v posteli. Zatiahol som závesy a niekoľko hodín sa krčil pri ohni, dúfajúc že zaspím. Ale nemohol som. Jednak mi bola zima ako chuj - celý deň mi bolo chladno, bez ohľadu na to koľko oblečenia som mal na sebe alebo ako som sa snažil zohriať, ale teraz? Mal som pocit že mi odmrznú končatiny, akoby sa so slnkom za obzorom stratila aj nejaká schopnosť môjho tela vytvoriť si teplo. Mohol som dať ruku do ohňa no aj tak mi bolo zima. -Teplo z plameňov bola slabá útecha. Bolo príjemné, ale z ďaleka nie dosť na to aby ma zohrialo. 

Druhý problém bol aj odhliadnuc od tej zimy taký zvláštny pocit nekomfortu zakaždým keď som sa pokúsil uložiť na spánok. Napriek tomu že som sotva držal oči otvorené, môj mozog sa odmietal prepnúť do módu zaspávanie. -Viem že som celú dobu čumel do ohňa, ale toto nie je ten druh svetla čo by bránil tvorbe melatonínu alebo nejaký podobný sajrajt, -nemal by som mať tento problém. Čiže keď som to aj skúsil a ľahol som si, bolo to ako spať od 7. večer do 9. ráno,  (14 hodín), vstať, dať si kávu a ísť znovu do postele - ale s tým že ja som BOL unavený! Naviac som si nemohol nájsť polohu a proste... nedalo sa mi zaspať. 

Teutónsky rád: Už dosť, nebuď tak blízko, popáliš sa. 

4. ríša: Už som sa...

Opatrne mi vzal ruku a odtiahol ju od ohňa. Dlane ktoré som mal vystreté k plameňom, prsty som mal stále biele - čo biele, také sú bežne vzhľadom na moju vlajku. Ale skôr do modra, a to bolo divné... No napriek tomu bola táto strana rúk už teraz pokrytá slabými pľuzgiermi. 

Teutónsky rád: ...Môžem ti doniesť nejaký obklad?

4. ríša: Nie... Som v pohode. 

Teutónsky rád: Nebolí ťa to?!

4. ríša: Nie je to také hrozné... 

Vzal som si od neho ruku preč, obe paže si prekrížil na prsiach a pošúchal si ramená ako keby som ešte nevedel že tak žiadne teplo nevytvorím. Rád prišiel bližšie a kľakol si ku mne, Dal mi ruky na plecia, opatrne, ako keby ma chcel upokojiť. 

Teutónsky rád: Čo sa s tebou deje? Môžem pre teba niečo urobiť?

4. ríša: Asi nie... a sám neviem, len je mi hrozne zima. 

Teutónsky rád: Keby si len vedel ako by som ti chcel pomôcť... len neviem ako. 

Pritiahol som sa ešte kúsok k ohňu. Stále som sedel mimo krbu, -pochopiteľne. Ale keď v pahrebe niektoré drevo prasklo, urobilo to iskričky, a tie, hoci nedoleteli ďaleko, na mňa v pohode dostali. Rád ma stiahol dozadu. 

Teutónsky rád: Prosím, rozumiem že je ti zima ale takto sa ti niečo stane. 

4. ríša: Daj pokoj. Radšej sa upálim lebo popravde neviem či toto vydržím do rána. 

Teutónsky rád: Môžem ísť zohnať niekoho kto by ti mohol pomôcť, ale musel by som ťa tu nechať osamote. 

4. ríša: Nie... koho chceš o takomto čase hľadať?

Teutónsky rád: Svätú rímsku ríšu. Kto iný by vedel čo sa s tebou deje? Na šťastie, väčšinou celé noci zostáva pri plnom vedomí, a tiež som si istý že bude hore. ...Akurát neviem ako dlho by trvalo nájsť ho, pretože neviem kde presne je. 

Povzdychol som si. 

Teutónsky rád: Árijská ríša, nechcem ťa tu nechať - naozaj, nechcem keď vidím v akom si stave. Ale sám ti nepomôžem a neviem čo robiť. Povedz mi ty.