Príšerka

On si zo mňa robí prdel

Po pár hodinách nastalo ráno. Nejakých 6:00 sa už dalo považovať za ráno, respektíve je bezpečné chodiť von a nič by vás nemalo zožrať. 

Šiel som teda so Svenom pozrieť do tej väznice. Je to v podstate súčasť -1. podchodia, ale vchod je len z vonku. Je to teda na tej úrovni, ale mimo hrad a nie sú vzájomne prepojené. - Teda pokiaľ viem. Sven si išiel nájsť otca a ja som tam len tak postával bokom. A nakoniec ho aj našiel. 

Sven: Otec!

Svenov otec: Sven? Čo tu- čo tu robíš, ako si sa sem dostal? 

Sven: To je jedno, musím ťa odtiaľto dostať preč. 

Svenov otec: To nejde. -Vráť sa do dediny. Naučil som ťa čo som mohol, ty si poradíš. Verím ti. 

Sven: Nie, počkaj. 

Stráž: Tak dosť, odchod!

Vzal ho za rameno a odtiahol ho ďalej.

Sven: Hej!

4. ríša: Šéfe, kľud. Čo to za prístup? 

Pustil ho a narovnal sa. 

4. ríša: Ako dlho si ho tu nechávate? 

Stráž: Než prestane pršať vaša výsosť. Hneď ako sa vyčasí ho popravíme. 

4. ríša: Trest smrti za nezaplatené dane? To sa mi zdá prehnané...

Stráž: Je to rozhodnutie jeho veličenstva, Svätej Rímskej ríše národa Nemeckého. 

4. ríša:  Prečo ma to neprekvapuje? No dobre, Sven toto nemá zmysel, hybaj. 

Sven: Počkaj- 

Týpek ho zas zobral za ruku a vyhodil ho von. Došiel som za ním. Sven drbol na zem a rozreval sa. 

4. ríša: Hej. Upokoj sa. 

Sven: Nemôžu ho zabiť!

4. ríša: *povzdych* Pozri môžem sa 1. ríše spýtať čo to zas vymyslel za kravinu ale vravím ti dopredu, je to bezohľadný idiot. Nemá to moc veľkú šancu na úspech. A tiež som na neho bol zmrd - a furt si myslím že som bol v práve takže... veľmi si nerob nádeje. 

Sven: T-tak... tak sa ho môžem skúsiť spýtať ja. 

4. ríša: No, vravím ti, za skúšku to stojí ale furt platí že si nemyslím že to bude mať veľký úspech. Eeeh... uvediem ťa? 

Prikývol a utrel si oči. 

4. ríša: Doobre, ale až po raňajkách lebo je solídna šanca že ešte budem dnes musieť riešiť ešte niečo iné. 

Sven: Čo sa stalo? 

4. ríša: Eeeh... rozbil som hubu niekomu komu by som nemal a je celkom šanca že na mňa bude nasratý. Môžeš zatiaľ počkať u mňa v izbe. 

Sven: Ďakujem. 

<time skip>

Svena som nechal zabudnutého vo veži a sám som išiel na raňajky. Mal som chuť sa tomuto celému vyhnúť ale vzhľadom na to že okolnosti sa trocha zmenili... 

Ach jej. Bolo mi jasné že som vyzeral blbo a tiež že si to ostatný pravdepodobne rýchlo všimnú, len som nečakal že tak rýchlo, a reakcia bude taká prudká. Lebo trebárs 3. ríša sa zo mňa skoro posrala. 

3. ríša: Aakurva to ČO JE?

Vstal a spravil 2 roky dozadu. 

4. ríša: Umm... 4. ríša, nepoznáme sa?