Mandarinka

8 1 2
                                        

Využil som ráno a išiel do lesa na živicu a nazbieral som jej až až.

Vrátil som sa, pokecal s Wehrmachtom, rozmlátil ju na malé kamienky a potom zobral šuter a cez látku aby sa všade nerozsypala ju začal drviť na jemný prášok. Ale ktosi ma vyrušil. Aspoň cením že tento krát zaklopal.

1. ríša: Ahoj Ari. Môžem?

4. ríša: Môžem vám to zakázať?

1. ríša: Máš na mňa chvíľku?

4. ríša: Skôr nie.

1. ríša: Prosím. Ani im nedáš šancu povedať čo chcem?

4. ríša: Čo?

1. ríša: Prečo si nebol na raňajky? A obed to isté. A celý včerajšok?

4. ríša: ...Stále vám to nedošlo? Nechcem tam s vami tráviť čas, myslím že je to očividné.

1. ríša: ...Stále si proti tomu aby som ti pomohol s tým tieňom?

4. ríša: Áno.

1. ríša: Čo mám urobiť aby si mi to dovolil?

4. ríša: Zmeniť prístup.

1. ríša: Snažím sa. Pozri ja ťa len nechcem... Takto nechať. Prepáč mi keď som na teba tlačil, nechcel som aby si sa cítil zle, len sme siuáciu nepochopili rovnako.

4. ríša: Už ste mi pomohol. Dal ste mi ten kameň nie?

1. ríša: To je dočasná ochrana. Naviac obsidián nie je celkom na tento typ problémov a aj keby bol, tiene sú prispôsobivé potvory, po pár dňoch, alebo týždňoch prestane fungovať.

4. ríša: *povzdych*

1. ríša: Prosím. ...Nerob si to. Keď ti zas začne byť zle už bude neskoro s tým niečo urobiť, musíš spolupracovať inak to nepôjde.

4. ríša: Asi... fajn. :/

1. ríša: Tak poď so mnou.

Tak som išiel s ním.

Ech... Zavolal cestou ešte Nemecké cisárstvo ale ten bol v našej cieľovej destinácii skôr než my lebo sa portol. Aj keď sme boli na 2. poschodí a išli sme odtiaľ po schodoch hore, miestnosť kde sme skončili vyzerala ako podzemná. Steny boli z holého, uhladeného lámaného kameňa, rovnako ako v suteréne, a okná aj keď v miestnosti boli, boli len malé, tesne pod stropom. Na počudovanie osvedľovali miestnosť dostatočne. Čo by som povedal k zariadeniu miestnosti... neviem ako to opísať, bol tam nábytok, poukladaný pri stenách, vytvárajúci voľný priestor uprostred izby, ale vyzeralo to skôr ako dielňa alebo možno stredoveká verzia technickej miestnosti než čokoľvek určené na obývanie.

4. ríša: Kde to sme?

1. ríša: Neboj sa. Čo musíš vedieť ti hneď povieme. :)

Nemecké cisárstvo: No tak čo s tebou spravíme Ari? Furt si na mňa nasratý?

4. ríša: NIE SOM, dobre? Povedal si že sa so mnou nechceš baviť, ja to rešpektujem. Bodka. Ale že si to povedal takým spôsobom stratil si moje sympatie.

Nemecké cisárstvo: .....Prepáč. Nemyslel som to vážne, myslím že vieš že keby som myslel tak ti rozbijem hlavu a nevysvetľujem ti to, ale nechcel si si dať pomôcť a potreboval som aby si hovoril s 1. ríšou.

4. ríša: O to horšie.

Nemecké cisárstvo: Tak či tak, mohol by si na to, láskavo na najbližších pár hodín zabudnúť? Potom sa zas urážaj koľko chceš.

PríšerkaHistorias para obsesionarse. Descúbrelo ahora