Príšerka

Čierny prach

Ku podivu necítil som sa ožratý, pamätám si celú noc ale ráno mi aj tak bolo zle. No... až také strašné to nebolo, vlastne skôr som sa išiel došťať.

Nemecké cisárstvo: Čudujem sa že si sa neotrávil.

4. ríša: Aj ja :D Nečapujú tam nejakú močku? Čo to bolo? 

Nemecké cisárstvo: Čo? Nie. Normálna dvanástka, je to rodinný podnik, mám s nimi skvelé skúsenosti. Síce som teda ešte nevidel nikoho sa zabiť štyrma pivami, ale tak isto som nikdy nebol chlastať s 35 kilovím deckom. No... veď si v pohode tak dobre. Ale keby sa niekto pýtal tak si tam vlastne iba sedel hej?

Prikývol som a šli sme domov. :D

A čo sa dňa týka... nič moc extra sa nestalo. Doobedu som bol do tých stajní. K hradu patrila aj celkom rozľahlá farma, a však bola mimo areálu, až v doline na úpätí kopca. Spýtal som sa:

4. ríša: Prečo ste tak ďaleko od hradu? To vás baví každý deň chodiť hore dole? Prečo neurobili farmu za hradbami? 

A asi 20-ročný chlap čo tam pracoval mi so smrteľne vážnym pohľadom odpovedal:

Juro: Lebo by nám Reichtangle požral všetky zvieratá. 

A ak chápete tak som si myslel že si zo mňa robí prdel. 

Juro: Nesmej sa, kedysi tam hore bola. 

4. ríša: To fakt? 

Juro: Mhm. 

4. ríša: Eah, to je fuk. Môžem nejak pomôcť? 

Ten po mne hodil taký pohľad... no potom neskôr mi to došlo. Aj on si myslel že si z neho robím prdel, pretože on ma nevidel ako "nejaké decko čo sa nám tu motá popod ruky" videl ma ako princa, a pravdepodobne si myslel že som ich prišiel zdrbať, alebo aspoň skontrolovať. Predstavil sa mi, previedol ma tu ale pomôcť mi nedovolil. Vysvetlil som mu čo mám v pláne a Juro mi aj keď dosť zmätene povedal že koňské sračky im fakt chýbať nebudú. Tak som si zobral a išiel s tým experimentovať niekam bokom. Zostal som pri farme lebo, ale za jednou stodolou bola topoľová alej kde bol vyšší porast, kríky, veľká tráva a tak. Teraz ako to urobiť... 

Čítal som múdru knihu s návodmi ako vyrobiť zbrane a veci pre prežitie v poľných podmienkach alebo proste v survivaly v lese, ktorá odporúčala vykopať jamu, na dno dať štrk alebo piesok ako filtračnú látku, na to dať hnoj, naliať vodu a prefiltrovať to tak. Ale neviem kto to písal, asi nejaký AI múdry bot ktorý na všetko myslí až na to ako by to vyzeralo v praxi, pretože... no akosi jednak sa vám voda stiahne do zeme, prípadne ak použijete vedro tak do piesku alebo štrku respektíve do vášho filtra a budete to musieť filrovať znovu. Takže ten finálny produkt z toho nakoniec nedostanete. 

Čo som teda chcel spraviť: Skopal som v tej aleji pár konárov, menšie topole sa vetvili už pri zemi, tak som tenšie konáre odlomil, rozlámal, nožom opracoval konce do takého Lka, prosto... som z konca pozdĺžne odrezal asi 2-3 centimetre palice ak sa to dá pochopiť, aby k sebe tie konáre potom pasovali, a urobil som z nich rám. No, teraz kameň úrazu. Potreboval som nejakú látku. 

V dobrej viere som sa vrátil na farmu a mal som šťastie, pretože som zohnal roztrhané vrece, ktoré bolo na toto úplne ideálne. Zvyšnými pár klincami som ho pribil na rám, zohnal ešte jedno vedro, to som položil na zem, rám na neho a obsah vedra s hnojom som vyklopil na rám. Zo sudu pod odkvapom som zobral dažďovú vodu a nalial ju na ten sajrajt. A získal som tak špinavú vodu. :) Respektíve, veľmi riedke blato. Jasné že to chcelo viac vody. Potom som to ešte pár krát zopakoval. Vrece nebolo moc dobrý filter. Bolo pletené a okrem vody z cez neho prechádzalo aj dosť veľa bordelu. Vyzliekol som si teda košeľu a posledné dva razy vodu prelial cez ňu. Skončila síce komplet zasratá, ale vodu som mal akú som chcel, yay. :)