Príšerka

Paródia na Versailles

Prebral som sa u seba v izbe. Celé moje telo bolo ako v ohni, prvé sekundy som len ležal a snažil sa rozpamätať sa čo sa stalo a potom som sa rozplakal. Ucítil som niečiu ruku vo vlasoch a zdvihol pohľad. Bol to Wehrmacht.

Wehrmacht: Pane, čo sa deje?

Utrel som si oči a snažil sa spamätať, ale nemohol som, furt som bol v takom šoku že som netušil NIČ.

Wehrmacht: Pane, pokoj, nič sa nedeje, asi sa vám len niečo snívalo.

Zatriaslo som hlavou. Skutočne to bolo ako prebrať sa zo zlého sna a naozaj som dúfal že tomu tak aj je. Ale nezdalo sa byť. Neviem čo som si myslel. A potom som si všimol Ksichta škeriaceho sa v kúte. Tak som sa zľakol že mi srdce vynechalo zopár úderov, to myslím vážne teraz,

Wehrmacht: Ste v poriadku? Čo sa deje?

Obzrel sa ale on tam nič nevidel. Skúsil som si nakecávať že je to nejaká haluška, lenže potom tá haluška prišla bližšie, nalepila svoj ksicht na môj a začala sa hihňať ako posadnutá. Zamával som si rukou pred tvárou aby som to dal preč, trocha to rozohnalo dym ale s ksichtom to nepohlo.

Wehrmacht: Pane?

Opatrne ma chytil za ruku, pozrel som sa na neho, ale ksicht mi zasa preletel pred oči. 

Wehrmacht: ...Čo sa stalo? ...Mali ste zlý sen?

4. ríša: Asi... 

Toto bolo po prví krát čo sa ksicht prestal až tak škeriť. Aj keď to stále bolo hnusné. 

4. ríša: Dúfam že áno...

Wehrmacht: Nechcete si ešte pospať? 

4. ríša: Neviem... Čo sa stalo? 

Wehrmacht: Rád vás našiel v bezvedomí na chodbe niekde pri vstupe do veže prvej ríše. Boli ste zranený, máte po celej ruke kúsance, ale netuším od čoho, nikdy som nič podobné nevidel tak som dúfal že vy vedieť budete. 

Siahol som si na ruku. Mal som ju od pol lakťa hore obviazanú, to bol ďalší moment kedy som sa zasekol a začal rozmýšľať či vôbec som v realite. 

4. ríša: Viem, ale nemalo by zmysel ti to vysvetľovať. Ešte by si ma mal za blázna. 

Wehrmacht: Ja? Ale- ...určite nie. 

4. ríša: Taký lietajúci ksicht. 

Wehrmacht: ??

4. ríša: To ma pohrýzlo. 

Wehrmacht: Nejaký duch alebo tak?

4. ríša: Asi niečo také. 

Wehrmacht: Toto je miesto kde takéto veci nie sú neuveriteľné pane. ...Keby ste vedeli čo za kraviny som videl ja za posledné roky... :) 

4. ríša: Prečo furt keď sa mi dačo stane a zobudím sa, dakto je pri mne? 

Wehrmacht: Dávame na vás pozor predsa. 

Niekto vošiel do izby.

Pruské vojvodstvo: Este spíš?

4. Ríša: Nie...

Pruské vojvodstvo: Tak sa pozbieraj a pod dolu. Máš tu návštevu.

4. Ríša: Koho preboha?

Pruské vojvodstvo: Zlez dolu a zistíš.

A tak som sa vyhrabal z izby, tksicht medzitým zmizol a ja som sa pobral dolu.

2. Ríša: No konečne, kde toľko trčíš?