Príšerka

Copyright na teleport

<time skip>

Dobre, 1. ríša je spokojná, asi, ja som sa vrátil dolu ku Wehrmachtu. Znovu sebou trhol keď som vošiel, ale tento krát as už celkom rýchlo znovu upokojil.

4. ríša: Neboj, to som len ja. 

Wehrmacht: Prepáčte pane, len reflex...

4. ríša: V pohode. No dobre, tak čo s tebou urobíme? 

Prišiel som k nemu, a ešte raz si ho prezrel.

Wehrmacht: Pane, nemusíte si so mnou robiť námahu, ak trváte na tom že nemám zostať v takomto stave, môžem sa dať dohromady sám. 

4. ríša: Skús zdvihnúť ruku. 

Skúsil to, podarilo sa mu ňou trochu miknúť, ale ani ju neodlepil od zeme.

4. ríša: Takže ako presne to chceš urobiť?

Sklonil hlavu a zostal ticho. 

Wehrmacht: Len- som vám strašne vďačný za to čo robíte, strašne- som sa bál keď mi 3. ríša povedala že budete mojim novým pánom... poznám ho dlho, nikdy by sa nevzdal moci nado mnou ak by to pre mňa mala byť zmena k lepšiemu, hlavne teraz, keď som od konca vojny na nič, som len rád za príležitosť ktorú mi dávate. Len... nerozumiem prečo. 

4. ríša: Už som ti to vravel. 

Wehrmacht: ...Ale nemáte pre mňa využitie. 

4. ríša: Ako vieš?

Wehrmacht: ......Prečo by ste to tajil?

4. ríša: *povzdych* ...Som tu na hrade krátko, úprimne, s kýmkoľvek sa zoznámim alebo sa začne zdať že by sme spolu mohli vychádzať sa buď ukáže byť príliš protivným na to aby som jeho prítomnosť zvládol, alebo mi 1. ríša zakáže kontakt s ním. Alebo je to Reichtangle ale ten tu moc dlho nebude. Takže... neviem, možno že chcem len tvoju spoločnosť, aj ak pre teba zatiaľ konkrétny účel nemám. 

Chvíľu na mňa pozeral ako vyoraná myš, medzi tým som zas vzal utierku a začal mu umývať ranu. Potom už som to len dezinfikoval a začal ju zašívať.

Wehrmacht: Pane... neviem, či to zvládnem.

4. ríša: Prečo nie?

Wehrmacht: Je to nešpecifické zadanie, neviem čo odo mňa očakávate. Prepáčte mi to.

4. ríša: Nie je to nič komplikované, stačí ak budeš existovať. Zvykneš si. 

Na chvíľu pootvoril ústa, myslel som že bol len zmätený ale teraz vyzeral už celkom vystrašene, zas ich zavrel a trocha sklonil hlavu. 

Wehrmacht: Urobím čo bude v mojich silách pane. 

4. ríša: Netráp sa tým, nie je to ťažká úloha. 

Prikývol, ale z výrazu sa mi nezdalo že by ho to nejak upokojilo.

4. ríša: *povzdych* A ešte niečo. Pozeraj, ríša mi povedala že mám byť tvoja krajina ale bolo to dosť v rýchlosti, ani neviem čo to zahŕňa a aby som bol úprimný moc mi to nevysvetľoval a... vlastne moc neviem čo s tebou robiť. Vieš mi to nejak vysvetliť?

Wehrmacht: Eh... asi nie pane... prepáčte, je mi to veľmi ľúto, nerozumiem rozkaz, zadanie nie je v mojej kompetencii. 

4. ríša: Dobre, tak ja sa ho ešte popýtam, vieš mi aspoň povedať ak niečo spravím zle? 

Wehrmacht: *blue screen of death* 

4. ríša: Nič, radšej to nebudem riešiť. Zabudni.

Na čo som sa to ja dal? On mi zjavne nepomôže a ja fakt neviem čo s ním. Naviac ríše som sa už pýtal, a zistil som úplné hovno.