príbeh o krajine ktorá nikdy nebude existovať a kreatúre v nej ktorá straší jeho mladšiu dvojičku. Varovanie: nadávky, násilie, krv a iné zranenia, kontroverzné názory atď. Želám veľa zábavy:3
Book cover credit to Lena.SK_11
Tretia ríša: No tak za prvé sa spamätaj a nehovor so mnou ako keby som ťa neviem ako otravoval, za druhé, čo si to nakoniec vymyslel s tým Wehrmachtom?
4. ríša: *povzdych* Tak poď pozrieť.
A tak sme išli za Wehrmachtom. Sám som bol zvedaví ako skončí, mal som v pláne ho tam nechať pár hodín a nakoniec som ho tam predsa len zabudol na tie dva dni. Tak uvidíme čo to spravilo.
Vošli sme dnu, Tretia ríša sa pozrela na Wehrmacht, venovala mi výraz typu:
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Prišiel som k Wehrmachtu a kľakol si k nemu na jedno koleno. Zdvihol ku mne zrak. Jeho dych sa triasol, tichúčko skučal, celé jeho telo vyzeralo strašne napäté, chvelo sa, niekedy len jednotlivé šľachy, niekedy celá končatina.
4. ríša: Zabudol som ťa tu, prepáč.
Wehrmacht: Prepáčte pane...
4. ríša: Mhm:)
Chytil som jednu zo šnúrok a potiahol ju k sebe. Takmer vykríkol keď sa pohla.
Wehrmacht: M!--mh-!
4. ríša: No... myslím že to funguje. Čo povieš, nechám ťa takto ešte zo... týždeň?
Wehrmacht: Nie, ... nie, prosím...
3. ríša: To čo si mu spravil? Toto som od neho nepočul už... no dlho.
4. ríša: Nechcel som mu nič aby som ho zas nedokaličil, snažím sa ho dať dokopy, toto nespôsobí nejaké vážne poškodenie ale bolí aj tak. A veď... on je na tom štýlom že aj keby som ho nechal len tak existovať tak je to dostatočná bolesť aby to bol trest.
3. ríša: Chápem, chápem..
Tiež vzal nitku a obmotal si ju okolo prsta. Reakcia Wehrmachtu bola podobná aj keď pohyb bol teraz nepatrný.
3. ríša: Kreatívne. Nakoniec sa budem učiť ja od teba. :)
4. ríša: Myslel si že som pusina?
3. ríša: Eee úprimne áno po tom čo si predviedol naposledy.
4. ríša: Povedal som že to je individuálny prípad.
3. ríša: No dobre. Ešte niekedy prídem pozrieť, tak idem ja. Ideš so mnou?
4. ríša: Keď som tu ešte sa chvíľu zdržím.
Prikývol a išiel preč. Chvíľu som Wehrmacht sledoval, hral som sa s tým že som hýbal šnúrkami. Ak bol pohyb dostatočne prudký, armáda sa reflektívne pohla aj sama a spôsobila si ešte väčšiu bolesť.
Wehrmacht: Pane prosím prestaňte. Už dávno som oľutoval čo som spravil, viem že sa hneváte ale ja všetko napravím. Už vám nikdy nebudem oponovať, prisahám vám na čokoľvek len chcete... Pros-ím.
