Denníček

2. časť

Milý denníček,

Justin položil šálku na tanierik a vzdychol si. Pozrel na mňa a odvetil: „Odchádza do Francúzka a mne vyčítala, že nejdem s ňou.“

„Jé, Francúzko, tam som vždy chcela ísť,“ poznamenala som, čím som Justina asopň trochu rozveselila. „Prečo nejdeš s ňou?“

„Nemôžem, mám koncerty, skúšky, všetko a nemôžem len tak odísť. Scoot by ma zabil,“ vysvetlil a zase zobral šálku do ruky.

„A ty mi chceš povedať, že ona to nechápe? Veď je tiež speváčka, tak vie, že nemôžeš, len tak odísť, kedy sa ti zachce,“ povedala som a položila som kávu na tanierik. Medzi prsty som zobrala lyžičku a miešala som si kávu, aby som zamestnala svoje ruky.

„Preto sme sa pohádali, ja sa nemôžem zdvihnúť a ísť do Francúzka, keď mám koncert, ale ona to očividne nechápe,“ odvetil Justin, ale jeho smutný tón sa zmenil na naštvaný.

„Nebuď nahnevaný, Justin,“ povedala som a zdvihla som hlavu od šálky. „Asi chce len byť s tebou alebo ja neviem.“

„Ale v poslednom čase sa hádame za všetko, nie len pre toto,“ namietal Justin a dopíjal kávu.

„Každý pár má svoje obdobie, počas ktorého sa hádajú. To aj ja s Willom, pred pár týždňami sme sa hádali za každú blbosť a už to vyzeralo, takže sa rozídeme, ale potom nás to prešlo. Sme spolu šťastný, tak ako predtým, akoby žiadne hádanie nebolo. To prejde, Justin, ver mi,“ usmiala som sa na na neho a stlačila som mu hornú časť dľane, ale len na chvíľu, hneď som ho aj pustila.

„Keby si tak mala pravdu,“ jemne sa usmial Justin a zdvihol hlavu ku mne. Mala som chuť mu dať dolu tie okuliare a vydieť jeho oči.

„Mám ju,“ uškrnula som sa a dopila som kávu. „Určite ju mám, len musíš počkať a snažiť sa, aby ste sa nehádali.“

„Pokúsim sa,“ usmial sa Justin a prázdnu šálku položil tanierik. „Ideme?“

„Mne je jedno, môžeme,“ prikývla som a pomaly som sa začala zberať, že sa postavím. Justin vyskočil na nohy a prešiel k baru, kde zaplatil. Počkala som na neho a spoločne sme vyšli von.

„Kam teraz?“ spýtal sa Justin s úsmevom, keď sme vychádzali.

„Poď za mnou,“ uškrnula som sa a utekala som smerom k pláži. Na začiatku pláže som si vyzula balerínky a rozbehla som smerom k mokrému piesku, kde som zastavila. Stála som tam a hľadela na západ slnka.

„Je to krásne,“ hlesol Justin za mojím chrbtom.

Otočila som hlavu smerom k nemu a usmiala som sa. „To áno, poď.“ Kývla som na neho hlavou a rozbehla som sa k môjmu domu. Som dosť rýchla, lebo často chodím behávať. Obzerala som sa a videla som Justina, ako uteká za mnou. Už sme boli blízko domu, tak som spomalila a počkala na neho.

„Kam ma to vedieš?“ spýtal sa zadychčane, keď sme normálne kráčali k môjmu domu.

„Ku mne na terasu,“ uškrnula som sa a vybehla som po schodoch, ktoré viedli z pláže na terasu. Rukou som kývla nech si sadne. „Chceš niečo?“

„Nie, ďakujem,“ usmial sa Justin a sadol si. Pozeral sa na slnko a vytiahol iPhone.

„Počkaj chvíľu,“ uškrnula som sa a rozbehla som sa dnu. Na klavíri som mala položený svoj foťák, tak som ho schmatla a vrátila sa na terasu. „Nefoť to s iPhonom, ale s týmto. Mám fakt krásne zábery slnka aj mesiaca,“ povedala som a podala mu foťák. Sadla som si vedľa neho a sledovala som čo robí.