Denníček

28. časť

Ráno som sa zobudil a nemal som na nič chuť. Ani len vstať z postele. Jediné šťastie bolo asi to, že nemám koncert, lebo som tak unavený, že by som to ani neodspieval. Nakoniec, možno po hodine ležania a prevalovania sa z jedného boku na druhý, som to vzdal a vyskočil som na nohy. Odšuchtal som sa do kúpeľne a umyl si tvár a zuby. Vrátil som sa do izby a prešiel k šatníku. Obliekol som sa a zobral som do rúk mobil. Zišiel som do kuchyne a po ceste som zapínal mobil. Mal som neprijatý hovor od Freda a sms od Seleny: Chýbaš mi...

Rýchlo som jej odpísal, keď som si vyberal jogurt z chladničky a sadal si za stôl. Aj ty mne ..

Vzápätí som zavolal Fredovi, že čo chcel.

„Ideme do Mekáču dnes večer, takže ti len oznamujem, že sa pridáš. Viem, že máš na hovno náladu, ale toto ti pomôže,“ odvetil Fredo a uškrnul sa.

„Asi nemám na výber, čo?“ opýtal som sa s nádejou v hlase, že ma nebudú chcieť vytiahnuť von, ale ako ich poznám, tak to bolo zbytočné.

„Nie, nemáš, Bieber, ideš s nami.. O pol 6 v Mekáči.. Kenny príde pre teba,“ rozkázal Fredo, ale potichu sa smial.

„Kto všetko ide?“ zasmial som sa a začal som jesť jogurt.

„Kenny, Tay (DJ), Twist, ja, ty a to je asi všetko,“ vymenoval Fredo zamyslene. Prikývol som a bez pozdravu som ho zrušil. Dojedol som jogurt a zahľadel som sa na hodiny. 12 hodín, dobré. Vybehol som do izby a pokým pri dverách neklopal Kenny, tak som sa nepohol od notebooku. Žiadnu správu, sms, či hovor som nedostal od Nataly, ale ani ja som ju nekontaktoval.

„Justin!“ zakričala na mňa mama. „Je tu Kenny!“

Rýchlo som zavrel notebook a našiel som šiltovku, ktorú som si nasadil hneď aj na hlavu. Mobil som si strčil do vrecka rifiel a zbehol som dole.

„Ahoj,“ uškrnul sa na mňa Kenny a rovno kývol hlavou nech ideme. Pozdravil som mamu a vyšiel som von. Nasadol som do auta a čakal som na Kennyho, ktorému sa počas cesty podarilo rozveseliť ma, takže som mal celkom fajn náladu. V Mekáči už boli všetci, ktorý tam mali byť. Pozdravil som sa s pár Beliebers a potom som si sadol. Keď konečne predo mňa priniesli jedlo, tak som sa do toho pustil.

Všetci sa snažili, aby som nedepkoval, síce nikto nevedel prečo mám na nič náladu, ale snažili sa ma jej zbaviť. Hľadel som do svojho jedla a so smiechom som odpovedal Fredovi, keď som na svojom krku cítil nejaké ruky, ako ma silno, ale zároveň jemne a s láskou objímajú. Na svojom líci som zacítil nieče pery a ja som sa prekvapene vyvalil oči, lebo netušil, kto to je a zľakol som sa.

*Z pohľadu Nataly..*

Milý denníček,

Jediné pozitívum na dnešku bolo to, že sa mám stretnúť s Chrisom, inak nič. Potom čo som sa ráno zobudila a ako prvé som zapala mobil a v ňom nebola žiadna sms, ani neprijatý hovor, moja nálada klesala rýchlosťou svetla na nulu. Áno, chýbal mi a štvalo ma to, ale ja mu nenapíšem.

Do príchodu Chrisa zostávalo možno 5 minút a ja som bola práve zavretá v kúpeľni. Výrazným červeným rúžom som si prechádzala po perách, keď dolu pri dverách sa ozval zvonček. Hodila som rúž do kabelky a prehodila si ju cez plece. Zišla som dolu a s úsmevom som otvorila dvere.

„Ahoj,“ usmial sa Chris a keď som zavrela dvere, tak ma slabo objal okolo krku a pobozkal ma na líce.

„Vyzeráš nádherne.“

Slabo som sa zapýrila a poďakovala som. „Tak, kam ideme?“

„Viem, že na prvé rande sa to príliš nehodí, ale čo tak McDonald?“ zasmial sa Chris a za ruku ma potiahol k jeho autu.