Denníček

24. časť

Milý denníček,

Pocítila som jeho pery a telom mi prešla čudná triaška. Videla som všetko, komplet všekto. Spomenula som si! Počula som každé jedno slovo, ktoré mi Justin povedal, cítila som každú jednu bolesť a smútok za ten čas, od kedy som ho spoznala. Cítila som každý jeden bozk od neho, každé jedno objatie, ktoré mi on venoval. Všetko bolo späť, úplne. Videla som pred očami každý jeden koncert, všetkých ľudí, ktorých som spoznala. Najšťastnejšie obdobie môjho života sa vrátilo, konečne! V mysli sa mi postupne objavovalo všetko, či už od smiechu s Justinom, cez hádky so Selenou, až po balenie od Freda. Bolo zaujímavé všetko si to takto prezieť ako film a pri tom vedieť, že to sú len tvoje myšlienky a zážitky. Spomenula som si aj na rozchod s Willom a už mi bolo jasné, prečo som reagovala, tak ako som reagovala. Spomenula som si na Jazzy a jej obavy o Justinov vzťah so Selenou. Taktiež aj na moje zlatíčko Jaxona, ako ma vyzliekal v hotelovej izbe. Zayna, Nialla, na spoločné zážitky s nimi. Samozrejme, že aj na Miley a nato, ako veľmi mi pomáha. Nechýbal ani spomínaný Fredo, ktorý všetkému dodal len čerešničku na torte. A keď vravím, že som si spomenula na všetko, tak na všetko, čiže som mala teraz pred očami tvár osoby, ktorá mi sposôbila všetku túto úplne zbytočnú bolesť a nedokázala som uveriť, že to bola tá osoba...

Trhnutím som sa odtiahla od Justina (celé moje spomínanie bolo riadne rýchle, všetko mohlo trvať pár sekúnd, ktoré sme mali spojené pery) a pozrela mu do krásnych očí, ktoré práve otváral. Na perách sa mi objavil úsmev od ucha k uchu a Justin sa na mňa najprv zahľadel nechápavo a potom mi pohľad zabodol do očí. Konečne v nich našiel to, čo mu v nich tak chýbalo. Videla som mu to v očiach, že vie, že som si spomenula a ešte v nich bolo niečo, čo som nevidela už od kedy sa mi stala tá nehoda. Široko sa usmial, konečne ten jeho úsmev, ktorý poznám, ktorý si pamätám a potichu, s nádejou v hlase sa spýtal: „Si späť?“

„Už navždy,“ zasmiala som sa potichu a bezstarostne a objala som ho okolo krku. Počula som, že si Justin vydýchol priamo do môjho ucha a zovrel ma do objatia.

„Chýbala si mi,“ zašepkal mi do ucha zamatovým hlasom, ktorý bol konečne po dlhých týždňoch odľahčený. Pustili sme sa a ja som vyskočila na nohy. Podišla som k Fredovi a Miley a keďže sedeli vedľa seba, tak som ich zozadu objala naraz okolo krkov.

„Čo sa deje?“ opýtala sa Miley nechápavo a pozrela mi do očí, alebo skôr na profil tváre.

„Spomenula som si,“ zasmiala som sa a ešte raz som oboch silno objala. Cítila som obrovskú radosť! Nedokázala som opísať čo sa vo mne dialo, ale pripomínalo mi to klip Firework od Katty Perry.

Kľačala som za nimi a zozadu som ich objímala. Oproti mne sedel Justin a jedným kútikom úst sa na mňa usmieval. Usmiala som sa na neho a zahľadela sa mu do očí. Mykla som hlavou na stranu a Justin prikývol. Postavil sa pri mňa počkal pokým sa vystriem a pôjdem s ním. Fredo a ostatný sa ešte niečo pýtali, ale ja som to ignorovala a vyšla som z obývačky do kuchyne, kde som hneď oprela  Justina o kuchynskú linku a dlaňou som ho začala opakovane mlátiť do hrude, aby som zvýraznila svoj hnev.

„To čo malo celé znamenať, Bieber?! Ako si si to mohol vyčítať, ako si sa mohol tak trápiť? Veď to bolo celé moja chyba, nie tvoja! Si hrozný debil! Celé to brať na seba? Preboha, Justin! Vieš čo pre mňa znamená vidieť ťa trápiť sa a teraz ma necháš žiť s pocitom, že si pre mňa plakal? Toto ti nikdy, počuješ, nikdy neodpustím, že si sa kvôli mne tak trápil!“ vrčala som na neho a zazerala som mu do očí.

„V prvom rade, vitaj späť, Nataly,“ zasmial sa Justin a načiahol ruky pred seba, aby si ma pritiahol k telu. Hnev hneď vystriedal smiech a spustila som ruky z jeho hrude, pretože som mu ich položila na chrbát. Silno som ho objala a čelo som si oprela o jeho hruď. „Konečne ťa vidím s úsmevom na tváry.“

Naraz sa rozleteli dvere a ozval sa Fredov hlas: „Hej, na zvítanie, či čo to teraz vlastne robíte, ste už mali dosť času. Teraz mi láskavo odpovedz, ako to, že si si spomenula?“

Odtiahla som sa od Justina a pozrela som sa na Freda. „Ja vážne netuším, Alfredo. Naraz sa mi to všetko objavilo v mysli, akoby zázrakom...“ Otočila som hlavu k Justinovi a zdvihla som jednu ruku, ktorú som si vlastne opierala o jeho hruď, lebo sme boli od seba na centimeter. „Justin, prosím ťa, požičiaš mi tvoj iPhone?“

„Načo ho potrebuješ?“ spýtal sa nechápavo Justin a zvraštil čelo, ale aj tak strčil ruku do vrecka rifiel a vytiahol z neho svoj iPhone, ktorý mi hneď aj podal. Bez slova som si ho zobrala do rúk a otočila som sa mu chrbtom. Prešla som kúsok k druhej kuchynskej linke a panvou som sa o ňu oprela. Prešla som prstom po displeji, aby som ho odblokovala a otvorila som správy. Jednu som napísala a odoslala, keď prišla spätná sms, tak som obe vymazala. Otočila som sa späť k Justinovi a podala mu mobil do rúk. „Čo to malo znamenať?“ spýtal sa nechápavo a sklopil pohľad do mobilu. Otvoril správy a nechápavo na mňa pozeral, pretože tomu vôbec nerozumel.

„Ale nič, Justin, musím si ísť niečo vybaviť. Môžem si požičať jedno z tvojich áut?“ spýtala som sa s vážnym tónom a výrazom, aj keď vnútri mnou lomcoval obrovský hnev.

„Čože? Nataly, o čom to rozprávaš? Vysvetli mi to, všetko,“ prikázal Justin už pomaly naštvane a zdvihol ku mne pohľad od iPhonu.

„Potom ti to vysvetlím, sľubujem, len si to musím ísť najprv vyriešiť,“ odvetila som a slabo som sa usmiala. „Tak môžem si požičať to auto? Nechcem ísť na taxíku, ani pešo.“

„Samozrejme, že môžeš. Prečo sa vôbec pýtaš?“ opýtal sa Justin rečníckou otázkou a pokrútil hlavou, ako keby to auto bolo moje. „Kedy mi to vysvetlíš?“

Uškrnula som sa a povedala som: „Tak ako vždy? Budem ťa čakať.“ Nahla som sa k nemu, jednu ruku mi položila na plece a jemne ho pobozkala na pery.

„Tak ako vždy,“ zasmial sa Justin potichu a prikývol.

Pozrela som mu do očí a poďakovala som mu za všetko. Následne som sa od neho otočila a podišla som k Fredovi, ktorý tam doteraz len stál a nechápavo na nás hľadel. Pobozkala som ho na líce a so smiechom som vyšla z kuchyne, ešte som počula ako na mňa obaja kričia: „Chýbala si nám!“

So smiechom a krútením hlavy som vošla do garáže a zobrala som jedno z Justinových áut. S nervami a riadnou dávkou odvahy som sa odviezla na opustené miesto, ktoré som vybrala ako stretávku. Stretávku s potenciálnym vrahom, dajme tomu. Viem, že ten čo mi to spravil vrah nie je, ale mohol aspoň pomoc mi zavolať a nie zdrhnúť z miesta ako keby ma chcel zraziť naozaj. Sedela som v aute s pustenou hudbou a podpákavala som nahnevane nohou. Čakala som, až som sa dočkala, pokým nezaparkovalo auto oproti mne a z neho vystúpila Selena...