Denníček

20. časť

Milý denníček,

„Vedel som, že si sem prídeš sadnúť,“ povedal Justin potichu a hľadel na more. Sedel, alebo skôr ležal na jednom z mojich lehátok, ktoré od seba delí stolík.

„Ako si to vedel?“ opýtala som sa nechápavo a ľahla som si na lehátko. Hlavu som si oprela  a pozerala som sa na Justina, aj keď on ešte stále sledoval more. „Ani ja sama som nevedela, že si sem pôjdem sadnúť. Mala som divný pocit, ktorý ma nútil si sem sadnúť.“

„To nie je divný pocit, Nataly, to je zvyk,“ odvetil Justin a pomaly na mňa pozrel. „Sedávali sme tu každý večer, keď sme boli obaja v meste. Len tu sme sa mohli normálne porozprávať. Miloval som to tu, ten výhľad na more, počuť tvoj smiech, vyrozprávať sa a aj keď mi bolo najhoršie, len ty si ma vedela rozosmiať.“

„Sám tam hovoríš minulý čas, lebo nemáš nádej, že to bude niekedy, tak ako predtým,“ zašepkala som a pozerala som sa pred seba.

„Mám nádej. Nádej umiera posledná, ale veľmi mi nepomáha ani tvoje arogantné správanie. Ja verím v to, že si spomenieš na mňa, ale mám pocit, že ty si nechceš spomenúť kto som,“ povedal Justin ticho a skoro som ho cez hluk mora nepočula.

„Ja si chcem spomenúť, Justin, chcem! Ale proste ja... neviem ti vysvetliť čo cítim, ale toto všetko je veľmi mätúce. Prosím ťa, maj so mnou trpezlivosť, ja som hrozne náladová, takže moje pocity sú niečo ako horská dráha,“ snažila som sa mu vysvetliť čo cítim, ale nevedela som to. Nedokázala som slovami opísať čo sa mi dialo vo vnútri.

„Tak poď ku mne, prosím, lepšie sa o teba postáram, keď budeš u mňa. Je tam mama, hocikto sa tam zastaví, vždy tam niekto je, budeš medzi ľudmi, nie ako tu sama. To sa tu môžeš aj zblázniť.“ Justin sa postavil a prešiel pri moje lehátko. Kľakol si vedľa mňa a prosebne mi hľadel do očí.

Sklonila som hlavu a následne som ju zase zdvihla k jeho očiam. „Dobre, ale pod jedinou podmienkou.“

„Hocičo,“ usmial sa Justin a vydýchol si.

„Keď pôjdeš na Tour, tak ja sa vrátim sem,“ odvetila som a pozerala som mu do očí. Videla som, že mu to nie je dva krát pochuti, ale nakoniec prikývol. „Prepáč mi za to, čo som ti povedala v aute. Ja som to tak nemyslela.“

„Ani ja som ti nemal povedať, to čo som povedal. Preto som sem aj prišiel,“ povedal Justin a pokrútil hlavou, aby som si z toho nič nerobila.

„Prespíš tu?“ spýtala som sa potichu a pozrela som mu do očí. Keby mi nebol hovoril, že u mňa prespával a ja u neho, tak by som mu to neponúkla, ale nechcela som byť sama.

„Ale zajtra ráno ideme ku mne,“ usmial sa Justin a vystrel sa. Natiahol ku mne ruky a keď som sa ich chytila, vytiahol ma na nohy. Ruky som mu omotala okolo pásu a silno som ho objala. Potrebovala som to, cítila som, že mi jeho objatie pomôže a tak sa aj stalo. Bolo mi lepšie, nemala som chuť všetko podpáliť a skončiť s tým, alebo do seba vyliať aspoň liter alkoholu na jeden raz, ale mala som chuť sa smiať, konečne po pár dňoch, od kedy som sa prebrala. Justin mi položil ruky na krk a šepkal mi, že všetko bude dobré. Odtiahli sme sa od seba a vyšli sme do mojej izby. Bez  slova sme sa obaja prezliekli, Justin tam mal nejaké veci. Zaliezli sme do mojej postele a ja som zaspala v jeho objatí a mojej krásnej, pohodlnej postieľke.

Ráno som sa zobudila a už som bola v posteli sama. So vzdychnutím som sa posadila a počula som pustenú sprchu v kúpelni, takže tam je Justin. Znovu som si ľahla a našla som iPhone, v ktorom som si pustila pesničky a čakala som.

„Zobudil som ťa?“ spýtal sa Justin asi o desať minút, keď vyšiel z kúpeľne oblečený, vlasy vyčesané.

Stíšila som hudbu v mobile a zdvihla som k nemu hlavu. „Nie, aspoň myslím, že nie.“

„Čo si dáš na raňajky?“ opýtal sa Justin s úsmevom a sadol si na okraj postele.

„Hocičo, čo v tej chladničke nájdeš a bude to ešte jedlé,“ uškrnula som sa a pretočila som sa na bok, aby som na neho lepšie videla.

Justin sa zasmial a vyskočil na nohy, prešiel k dverám a otvoril ich. Ešte sa ku mne s úškrnom otočil: „Zbaľ si veci, za chvíľu pôjdeme k nám.“

Prikývla som a postavila som sa. Prešla som do kúpeľne, rozčesala som si vlasy a jemne sa namalovala. Vrátila som sa späť do izby a obliekla som sa.

„Nič tam nie je, takže ak nechceš hladovať, pohni a u nás sa najeme,“ uškrnul sa Justin a vošiel do izby.

„Čo si mám zobrať? Netuším ako dlho budem u teba,“ zahundrala som a pozerala som sa do šatníka. „Kedy odchádzaš na Tour?“

„O týždeň,“ odvetil Justin a sadol si na posteľ.

Prikývla som hlavou a zbalila som si pár veci. Všetko potrebné ako mobil som nahádzala do kabelky. Rozhliadla som sa okolo seba a Justin zatiaľ vyskočil na nohy. Cez plece si prehodil moju tašku a čakal ma opretý o rám dverí. Prišla som k nemu a pozrela som mu do očí. Vzápätí som prešla na chodbu a zišla som dolu.

„Prišiel si pešo, že?“ opýtala som sa a hľadala som klúče od auta.

Justin prikývol a konečne som našla kľúče, tak som mu ich hodila. „Nepamätám si, kde bývaš.“

Nasadli sme do a v tichosti sme sa odviezli k Justinovi domov. Mala som z toho hrozne divný pocit, ktorého som sa nevedela zbaviť a z vnútra ma zožieral. Justin zastavil pred obrovským a krásnym domom.

„Sme tu,“ usmial sa Justin a pozrel mi do očí. Slabo som sa usmiala a obaja sme vystúpili. Justin si znovu prehodil moju tašku cez plece a viedol ma dnu. Najprv mi ukázal, kde budem spať a potom sme zišli do kuchyne.

„Ahoj,“ usmiala som sa na Pattie, ktorá tam stála za pultom a niečo tam stvárala. V kuchyni sa rozliehala lahodná vôňa.

„Ahojte, podarilo sa Justinovi presvedčiť ťa, aby si tu zostala alebo nie?“ opýtala sa Pattie s úsmevom a zdvihla k nám hlavu.

„Podarilo, aj keď mi to chvíľu trvalo,“ uškrnul sa Justina zobral si jablko. Obišiel ma a do ucha mi zašepkal: „Buď tu ako doma, tak ako to bývalo vždy.“

Slabo som sa usmiala a prikývla som. Obaja sme si sadli za barový pult a rozprávali sme s Pattie, pokým ona varila. Oni dvaja sa veselo bavili a smiali sa, ale ja nie. Síce som sa zapájala do debaty, ale nedokázala som, aby z mojích úst vyšiel smiech. Iba som sa usmievala, aj keď to nebol pravý úsmev a to bolo všetko. Všimla som si Justinove pohľady, ale nijako som na ne nereagovala, ani som netušila ako by som mohla na ne reagovať. Takto to pokračovalo až do večera. Potom čo Pattie dovarila, tak sa vytratila z kuchyne a Justin sedel, lepšie povedané ležal s nohami vyloženými na konferečnom stolíku a na hrudi mal gitaru. Hral nejaké melódie ja som ho počúvala z tej istej barovej stoličky. Začal si k tomu pospevovať slová a mňa vystrelo. S vyvalenými očami som hľadela pred seba, aj keď som mala sklený pohľad. Nehľadela som pred seba, ani na niečo určité v kuchyni, ale hľadela som na spomienky. Niečo sa mi vybavilo...