Denníček

6. časť

Milý denníček,

Ráno ma zobudil budík na mobile, pesnička Chris Brown – Don´t Wake Me Up. Irónia, toto. Rýchlo som to vypala a pozrela som sa na hodiny, 9:30, za 2 a pol hodiny mám byť v Mekáči. So vzdychnutím som sa postavila a hneď som skoro aj spadla, lebo som mala ešte obuté podpätky. Vyzula som si ich, hodila ich na posteľ, vedľa kabelky, kde hneď skončili aj moje šaty. Odišla som do kúpeľne a dala som si studenú sprchu na prebudenie a na to teplú, aby som nezamrzla. Usušila som sa a prehodila som cez seba župan. Vrátila som sa do izby a z posteľe som si zobrala iPhone, na ktorý som hladela, keď som schádzala do kuchyne. Mala som jednu smsku od Justina, ktorú som si hneď aj prečítala: Ja nebudem po opici, ja nie som opitý.

Odpísala som: Áno, keď si sedel na mieste, tak samozrejme, že si nebol opitý. Ale čo hovoríš teraz? :D Stále nechápem ako ti mohla Selena strčiť jazyk do úst.

Vložila som iPhone do vrecka županu a v kuchyni som si spravila raňajky, ktoré som hneď aj zjedla. Sedela som za stolom a hľadela do blba a pri tom rozmýšľala. Dnes sa musím rozísť s Willom, ale ja netuším čo mu mám povedať. Sedela som tam a premýšľala som asi dvadsať minút a potom som sa so vzdychnutím postavila. Vybehla som hore, kde som sa prezliekla a namalovala. Následne som si sadla na posteľ s notebookom na kolenách a surfovala som po Facebooku. Videla som, že sa riešilo  včerajšie trvdenie, že sme s Justinom len kamaráti, ale ja som sa rozhodla ignorovať to. Pomaly sa ručička blížila hodiniek blížila ku 11:15, keď som sa postavila, že už idem. Nahádzala som veci do kabelky a utekala som do auta. Odviezla som sa do Mekáču a už bolo 11:45. Vôbec som sa nenáhlila, ešte som pár krát niečo oebhla, takže mi to tak akurát vyšlo. V McDonalde, mi ten chalan, ktorý ma všera zobral, povedal, že pôjdem hneď za pokladňu. Úprimne, bolo mi to jedno, aspoň sa nebudem nudiť doma. Odpracovala som si čo som mala a blížila sa mi prestávka, keď mi prišiel nový zákazník. Na hlave mal čapicu a na očiach slnečné okuliare, vedľa neho stál ďalší chalan s okuliarmi, obaja mi boli známy, ale pokým sa neozvali, tak ma ani vo sne nenapadlo, že to sú to oni.

„Nataly?“ spýtali sa obaja šokovane a prekvapene na mňa hľadeli. Justin a Alfredo.

„Justin?“ spýtala som sa prekvapene a pozerala som na nich, raz na jedného, raz na druhého.

„Ty odkedy pracuješ?“ opýtal sa ma Justin presne v tej chvíli, keď ja som sa opýtala: „Ty odkedy tu ješ?“

Alfredo sa na nás začal smiať a ja s Justinom sme sa k nemu pridali.

„Pracujem tu oddnes, aby som sa celý deň nenudila,“ odvetila som a uškrnula som, pomedzi smiech.

Justin pokrútil hlavou a pohoršene na mňa pozrel. „S tvojím hlasom? Radšej by som ťa preslávil ako speváčku.“

„Vie spievať?“ opýtal sa Fredo a pootočil hlavu k Justinovi, ktorý prikývol.

„Krásne spieva,“ usmial sa Justin a ja som pokrútila hlavou.

Pokrútila som hlavou a povedala som: „Počujte, niečo si objednajte, lebo ja tu kvôli vám naozaj nebudem stáť aj cez čas.“

„Končíš už dnes?“ spýtal sa Alfredo a nadvihol jedno obočie. Videla som to kvôli tomu, že sa mu pokrčilo čelo na jednej strane tváre, lebo mal také okuliare, že ani obočie mu nebolo vidieť.

„Za dve minúty mám konečnú,“ prikývla som a nadvihla som obe obočia, lebo som čakala pokým si objednajú. Obaja si konečne objednali a Justin mi povedal, nech za nimi potom prídem. Zobrala som ich jedlo a počkala som pokým ma vystrieda jedna baba, Abby. Už som sa s ňou dala aj do reči, bola s ňou sranda a dalo sa s ňou dobre porozprávať. Prešla som k stolom a rozhliadla som sa okolo, či neuvidím Justina s Alfredom. Sedeli v tých obrovských stoličkách a na niečom sa smiali.

„Tu máte,“ povedala som s úsmevom a položila som pred nich jedenie. Sadla som si do stoličky vedľa Justina a Alfredo sedel oproti nám.

„Dík,“ uškrnuli sa obaja a začali jesť.

„Inak, práve som ti išiel zavolať,“ ozval sa Justin a pozrel na mňa. „Tú smsku si si mohla odpustiť, hlavne ten koniec.“

Začala som sa smiať, keď som si spomenula čo som mu napísala. „No ja by som ti určite jazyk do úst nestrčila, veď som videla kolko si toho vypil a chceš mi povedať, že si ráno nemal opicu?“

„Mal, takú menšiu, ale už ma to prešlo,“ uškrnul sa Justin a odpil si z pohára.

„Ja som ti hovorila, že ju budeš mať,“ zasmiala som sa a potom som sa pozrela na Alfreda s otázkou na jazyku: „A ty si mal opicu?“

„Nie, nevypil som toho až tak veľa,“ pokrútil hlavou Fredo a usmial sa na mňa.

Otočila som sa na stoličke k Justinovi a s nadvihnutým obočím som sa spýtala: „Čo Selena?“

„Nič, snažil som sa s ňou nepohádať, ale štve ma to. Hovorila, že si odporná a preto sa ani nesnaží spoznať ťa. Ale hlavne, že si rozumieš so mnou, Fredom, Miley, Zaynom a Niallom, ale pre ňu si odporná,“ vysvetlil Justin nahnevane a položil svoj hamburger späť na stôl.

„Miley si myslí, že žiarli,“ odvetil Fredo a pozrel na nás oboch.

„Nemá na čo,“ ozvali sme sa s Justinom naraz a potom sme sa pozreli na seba.

„Vy to nacvičujete?“ spýtal sa Alfredo nechápavo a potom zdvihol obe obočia. Vykrútil pery a mne jeho výraz prišiel strašne smiešny.

S Justinom sme sa začali smiať, práve v tom momente, keď mne začal zvoniť mobil. Hneď ma napadlo, že mi volá Will. Vystrašene som sa pozrela na číslo volajúcho, Miley. Vydýchla som si a zdvihla som ju.

„Ahoj, práve sme ťa spomínali,“ povedala som do mobilu a usmiala som sa. Načiahla som ruku k Justinovmu jedeniu a zobrala som si odtiaľ jednu hranolku. Justin na mňa naoko ublížene pozrel a ja som si mu vyplazila jazyk.

„S kým? A dúfam, že aspoň v dobrom,“ odvetila mi Miley do mobilu a počula som na jej hlase, že s úškrňa.

„S Justinom a Alfredom sedíme v McDonalde a áno v dobrom, Miley,“ uškrnula som sa a zobrala som si ďalšiu hranolku, ktorú som pomaly žuvala.

Justin prevrátil oči a hranolky položil predo mňa. Uškrnula som sa a vrátila som mu to späť, ale zobrala som si ešte jednu. Alfredo sa na nás začal smiať a napil sa z pohára.

„Ako dlho tam máte v pláne zostať?“ opýtala sa Miley zaujato.

Odtiahla som si mobil od ucha a pozrela som sa nich dvoch. „Koľko tu ešte budete?“

Justin mykol plecom a pozrel sa na Alfreda. „Ja už mám voľno, takže mne je to jedno.“

„To ešte nevieme,“ odvetila som s úsmevom, po tom čo som si priložila mobil znovu k uchu. „Prečo?“

„Môžem sa k vám pridať?“

„Jasné, prídi,“ prikývla som a usmiala som sa. Ešte ma pozdravila a potom ma zložila. Schovala som si mobil a pozrela som sa na tých dvoch. „Miley príde za chvíľu.“

„Vedel som, že vy dve si sadnete,“ usmial sa Justin a pozrel na mňa. „Máte veľmi podobné povahy.“

„Odkiaľ ty vieš akú ja mám povahu?“ opýtala som sa prekvapene a nadvihla som jedno obočie. „Veď ma poznáš tri dni.“

„Ale mám pocit, ako by som ťa poznal tri roky,“ uškrnul sa Justin a ponúkol mi hranolky. Zobrala som si jednu z nich a uškrnula som sa.

„Justin, ty ani zďaleka nepoznáš moju minulosť,“ namietla som a pokrútila som hlavou. „Nehovorím, že o mojom prítomnom ja nevieš všetko. Tak ako si my dvaja rozumemieme, na to, že sa poznáme tri dni, tak som si s nikým nerozumela za celý život, ale to čo som si ja prežila, o tom ty nemáš ani poňatia. Teda aspoň z polovice.“

„Tak hovor,“ povedal Justin a kývol volnou rukou. Uškrnula som sa a pozrela som sa na sekundu na Alfreda, ktorý nadvihol jedno obočie. Keď som sa pohľadom vracala späť k Justinovi, oči sa mi zastavili na známej tváry Willa.