Denníček

26. časť

 Milý denníček,

Ráno som sa zobudila a šla som rovno do kúpeľne. Potom som sa prezliekla a našla som mobil spod vankúša. Šla som po schodoch a čítala som si sms od Justina: Ani ma nehne ;-*

„Fuck,“ zahrešila som si potichu, pretože som vedela, že toto prehrám. Nemám problém kamarátsky pobozkať chalana, ale on má frajerku, ktorá ma síce zrazila, takže pomsta je na mieste, ale aj tak je to celé divné. Rýchlo som sa naraňajkovala a sadla si pred telku, keď mi začal znovu vybrovať mobil. Justin: Prídeš?

Ja: Už idem :)

Vypala som telku a vybehla som do kúpeľne, kde som sa slabo namalovala a zobrala si kabelku. Zišla som dolu a prešla som do garáže. Nastúpila som do auta a odviezla sa k Justinovi. Nevedela som si predstaviť ako to teraz bude vyzerať. Ja ho pobozkať nechcem, no tak trochu chcem, ale veď chodí so Selenou, tak prečo chce pobozkať on mňa? Rozhodla som sa, že to budem pripisovať tej nehode. Chce sa so mnou len privítať a potom sa všetko vráti do starých kolají. Zazvonila som pred dverami a počkala som pokým mi ich Justin otvorí. Pozrela som mu do tváre a začali sme sa obaja smiať. Vošla som dnu a Justin zavrel dvere. Objala som ho a pobozkala na líce. Justin sa uškrnul a viedol ma do obývačky. Sadli sme si na gauč a pustili telku. Možno po piatich minútach tichého čumenia do telku a občasného smiechu, sa Justin postavil a odišiel z izby. Vrátil sa s dvomi blokmi papierov, do ktorých si vždy píše texty pesničiek a dvomi perami. Podal mi z každého jedno a ja som si to so smiechom zobrala do rúk. Chrbtom som sa oprela o operadlo na ruky a o nohy som si oprela blok, ktoré som si ohla o v kolene. Justin spravil to isté a začal niečo čmárať. Ja som priložila pero k papieru a začala som si kresliť kvetinky a také blbosti, keď mi po chvíli pred tvár otrčil jeho blok. No poviem, že trošku mi dlhšie trvalo po ňom prečítať, lebo nechápem prečo, ale nikdy som nevedela prečítať to krásne písmo ľavákov.

'Kedy to konečne vzdáš? Je to celé zbytočné..'

Hodila som to po ňom a do svojho bloku som napísala: 'Nevzdám to! ;) Nikdy to nevdzám, radšej prehrám než to mám vzdať'

Vytrhla som ten list, skrčila som ho do guly a hodila som mu ho do tváre, lebo bol už znovu opretý o operadlo a boli sme od seba ďaleko. Začala som sa smiať na jeho výraze a on pokrútil hlavou. Vyrovnal papier a začítal sa do neho. Zobral do rúk pero a odpísal mi: 'Inak, bolo by lepšie, keby ma pobozkáš teraz, aj potom čo to vyhrám :P Ja sa nebudem sťažovať.'

Pokrútila som hlavou a roztrhala som ten papier, aby to nikto neprečítal. Práve, keď som stála na nohách, že idem vyhodiť papier, tak sa otvorili dvere a v nich sa na mňa usmievala Pattie.

„Ahoj, Nataly, nevedela som, že si tu,“ povedala s milým úsmevom a podišla ku mne. Objala ma okolo pliec a potom sa postavila za kuchynský pult.

„Len teraz som prišla, Justin mi písal, že či neprídem, tak som tu,“ uškrnula som sa a sadla som si aj s Justinom za barový pult. Ten mal v rukách svoj jeden blok a pero. Niečo si do neho písal, ale počúval nás, no mňa nie, aby mi náhodou neodpovedal, ale Pattie počúval.

„Počula som, že si si spomenula,“ usmiala sa Pattie a zahľadela sa mi do očí.

Horlivo som začala prikyvovať a usmiala som sa od ucha k uchu. „Hej, včera ešte, keď sme tu všetci boli.“

Justin naraz ku mne posunul blok a ja som sa naň zahľadela. Bolo tam všetko, pár rýmov, jeho krásne maliarske nadanie a ešte hocijaké mená a hocičo, ale on perom ukazoval na počiaknutú vetu: 'Mám povedať Sel, že môj bozk ti vrátil pamäť?'