Denníček

31. časť

Milý denníček,

Vstávať sa mi nechcelo ani za nič na svete, ale čo som mala robiť? Zostať ležať? Ach, keby to bolo také jednoduché. Dnes mal prísť Chris s nejakou otázkou a veruže som z nej nemala dobrý pocit. Čo sa ma asi tak chce spýtať?

Za pomoci vôle celého môjho tela som sa postavila na nohy a odtrepala som sa do kúpeľne, kde som si dala dlhý pokec s vodou vo vani, aby som sa prebrala, aj keď to bolo na nič, lebo som tam skoro zaspala. Asi o polhodinu som sa znovu prinútila postaviť, ale teraz to už šlo lepšie, pretože som získala energiu. Rozčesala som si vlasy, usušila a vyžehlila. Jemne sa namaľovala a šla sa obliecť. Zišla som dolu do kuchyne a Chrisovi som písala sms, že keď chce, tak nech príde.

Ja som si dala rýchlo raňajky a pokým sa mi zohrievali, tak som si pustila Justinov vianočný album. Hralo mi to na celý dom, pretože som behala z mojej izby do obývačky a opačne, ale až po raňajkách. Nosila som darčeky hore a tie, ktoré už neboli zabalené, tak som ich balila. Vždy ma bavilo baliť darčeky, mať tú vianočnú náladu.

Darčeky boli zabalené a Lucy som bola zaniesť ten jej. Sľúbila mi, že si ho otvorí, až u jej rodičov, ku ktorým dnes ide. Ostatné zanesiem až keď odíde Chris, ktorý ku mne prišiel práve, keď som si balila veci k Justinovi. Nechala som všetko tak a zbehla som mu otvoriť.

„Ahoj,“ usmiala som sa a potiahla som ho dnu. Jemne ma pobozkal na pery a objal ma okolo pásu.

„Zdravím.“

Za ruku som ho tiahla na gauč nech si sadne. „To vážne počúvaš ešte aj Justinovu hudbu?“

Začala som sa smiať a ovládačom som to stíšila. „Hej, veď on má pekné pesničky a vianočný album je krásny. Milujem ho, aj keď je nezvyk, že počúvaš svojho kamaráta z rádia, ale zároveň je to radosť.“

„No to je jedno.. Nemám príliš veľa času, musím sa vrátiť znovu do nemocnice. Chcem sa ťa spýtať, že... Nataly, stráviš so mnou Vianoce?“ opýtal sa ma Chris a do rúk si zobral obe moje dlane. „Veď aj tak nemáš byť s kým.“

Prekvapene som vyvalila oči a prisahám vám, že by ste v nich našli aj obrovksú bolesť. Vytrhla som si ruky z jeho zovretia a postavila som sa. Stála som mu chrbtom a zhlboka som dýchala, lebo som sa bála, že sa rozplačem. Rada reagujem impulzívne...

„Chris, nie, nestrávim s tebou Vianoce... Nepoznáme sa dosť dlho nato, aby sme boli spolu na Vianoce a ešte k tomu, aby si vedel, mám byť s kým na Vianoce!“ najprv som hovorila s lútosťou v hlase, ale poslednú vetu som priam vrčala. Otočila som sa k nemu a zazerala som na neho.

Ako mi to mohol do úst povedať, že nemám byť s kým?! Veď to by som ani človeku, ktorého nenávidím nepovedala, že nemá byť s kým na Vianoce, lebo viem aká je to bolesť. Ale on? Chalan s ktorým chodím mi to povie? Len tak, ako výhovorku, aby som s ním bola na Vianoce?

„Čože? A s kým budeš?“ opýtal sa šokovane Chris a vyvalil oči. Zostal sedieť, ale hľadel na mňa aj s výčitkou v očiach.

„S Justinom! Pretože jemu, keď som povedala, že zostanem na Vianoce sama, vieš čo spravil? Povedal mi, nech som s nimi! Už dopredu na mňa myslel aj s jeho mamou! Obaja pre mňa chcú to najlepšie a tým, že ma k sebe zoberú to aj spravia! A ani jeden mi nepripomína, že nemám byť s kým! Že som stratila všetku svoju rodinu, ale ty? Ty si mi povedal, že som sama! Ty máš rodičov aj starých rodičov, Chris, ale skús sa vžiť do mojej situácie! Každá spomienka na nich je bolestivá a ako sa asi mám cítiť, keď mi niekto povie, že som ich nadobro stratila a že mám Vianoce tráviť sama?!“ vysypala som zo seba a zvýšila som hlas, ale nekričala som.