49. časť

1.3K 53 0
                                    

Milý denníček,

 „Twist!“ skríkla som prekvapene a rýchlo som k nemu prešla. Ruky som mu omotala okolo krku a hlavu si zložila do jeho pleca. Twist mi ruky zovrel okolo pásu a jemne ma nadvihol. Nohy som mu obtočila okolo pásu a on vošiel dnu, ako keby bol doma. Zabuchol dvere jednou nohou a chrbtom ma o ne oprel. Vdychovala som jeho vôňu a odmietala som ho prestať objímať.

„Pozri sa na mňa,“ zašepkal mi do ucha a odtiahol si odo mň tvár. Jednou rukou ma držal pod zadkom a druhou si zložil okuliare. Zastrčil si ich za okraj trička a odtiahol mi vlasy z tváre. Zdvihla som hlavu z jeho pleca a zahľadela sa mu do očí. Vyvalil oči a bruškami prstov mi začal prechádzať po takmer fialových kruhoch pod očami. „Ty kedy si naposledy spala?“

„Dnes?“ Koniec slova som nevinne natiahla, aby som ho trochu obmäkčila, pretože som vedala, že toto sa mu nepáči. Toto sa nebude nikomu páčiť, veď som vyzerala ako múmia a ešte k tomu som aj riadne schudla. No čo, ide to so mnou dolu vodou.

„Fajn, spýtam sa to inak... Kedy si sa naposledy poriadne vyspala?“ opýtal sa dôrazne a nadvihol obočie. Jemne ma nadvihol a rukou na mojej tváry mi chytil líce. Palcom mi po ňom prechádzal a pozeral mi do očí.

Pozrela som sa na stranu a hlavu som si znovu zložila na jeho plece. „Pred dvoma týždňami.“

„No tak, všetko bude v poriadku, babe,“ znovu mi zašepkal do ucha a pritiahol si ma na telo ešte viac.

„Chýbal si mi.“

„Ja viem, aj ty mne,“ smutne sa usmial Twist a pobozkal ma do vlasov. „Neboj sa, všetko bude v poriadku.“

Spustila som z neho nohy a on ma položil na zem. Za predlaktie som ho potiahla ku gauču a prinútila som ho sadnúť. „Chceš niečo?“

„Niečo na pitie len,“ požiadal a usmial sa.

„Buď tu ako doma,“ uškrnula som sa a otočila som sa na päte. Nemala som problém sa usmievať, ale bolo to už divné po tých dvoch týždňoch. Twistova spoločnosť mi viac menej pomáhala sa dať dokopy, ale vedela som, že jedine Justin by mi pomohol úplne. V kuchyni som naliala do dvoch pohárov džús a vrátila som späť do obývačky. Twist s nohou vyloženou na stolíku sa pozeral okolo seba. Zobral to nejak doslova, keď som mu povedala, nech tu je ako doma.

„Tu máš,“ povedala som a podávala som sklenený pohár. S poďakovaním si ho zobral a napil sa. Sadla som si k nemu a tiež som si vyložila nohy.

„Nevedel som, že hráš na klavíri,“ poznamenal potichu a voľnou rukou si ma pritiahol k sebe. Istým spôsobom mi robio dobre, keď som ho cítila pri sebe.

„Hej, dosť mi to pomáha v tých blbých časoch,“ odvetila som a mykla som plecom. Zdvihla som pohľad k nemu a spýtala som: „Čo tu robíš, Twist?“

Twist sa zachechtal a pokrútil hlavou. „Vadí ti, že som tu? Ja môžem kľudne odísť. Let späť do Paríža ešte stíham.“

„Nie, nevadí!“ povedala som až príliš rýchlo a začala som krútiť hlavou. „Ja som rada, že si tu. Ja sa len pýtam, čo tu robíš?“

„Prišiel som za tebou. Keď už si sa konečne ozvala, tak ma to len napadlo a išiel som. Hlavne potom čo sa včera stalo..“

„Ty o tom vieš?“ opýtala som sa prekvapene a pokrčila som čelo, až sa mi spojilo obočie. Sledovala som ako Twist prikývol a potom, pokým stihol otvoriť ústa, tak som povedala: „Povedz mi, prosím, všetko od začiatku.“

„Vážne to chceš počuť?“ spýtal sa potichu Twist a nadvihol jedno obočie. Pozerala som do hnedých očí a neisto som prikývla. Jazykom si prešiel po perách a zhlboka sa nadýchol. „Potom, čo si odišla, sme sa s Justinom pohádali, ešte v ten deň. Vyčítal som mu, že si odišla kvôli nejakej pičovine, ktorú on spôsobil. On sa bránil a nechcel mi povedať, prečo si odišla. Bol som nasratý, on mal nervy a týmto všetkým sa to len komplikovalo. Ja som mu pred oči vyhadzoval, že sa na vykašľal a preto ma tak veľmi zaujíma, kde si. Bránil sa tým, že váš vzťah sa pokazil, kvôli mne, pretože si bola stále so mnou. Potom som mu povedal čo všetko ti spravil a proste nič pekné to nebolo... Ale potom prišiel Fredo a Selena a oni dvaja nás zastavili. Potom sme ho nechali samého a ja ti išiel písať... Na druhý sa rozišiel so Selenou. Nebral ten rozchod veľmi zle, ale ani Selena nie. Mal som pocit, že obaja to čakali. Už to medzi nimi nebolo také ružové ako od začiatku, vlastne oni sa dosť zmenili, keď si sa objavila ty. Ale to je jedno, no.. Rozišli sa a Justin sa uzavrel do seba. To nie je on. Keby ho vidíš, tako ho nespoznáš. Ten chalan len sedí so slúchadlami v ušiach a to je všetko. Odchádza, keď vidí, že my ostatní máme dobrú náladu. Neviem, či mu to vadí alebo on sa odmieta s nami smiať. Ja vážne netuším. Nikomu sa to nepáči, ale nikto s tým nič nevie spraviť, len ty. Dosť ťa všetci spomínajú a chcú, aby si sa vrátila len kvôli nemu, lebo ten chalan trpí. Sťažka ho Jazzy a Jaxon rozosmejú... Asi bude chcieť vydať nový album, pretože dosť píše. Myslím, že keby nebolo Believe Tour, tak on skončí so všetkým... A dnes, no lepšie povedané včera. Ja, Fredo a Justin sme boli na jednej izbe. O pár hodín mal byť koncert, tak sme išli všetci spať, lebo sme leteli z Ameriky. Zobudil som na Justinov krik na Freda. Tak som sa postavil a šiel som za nimi, že nech sklapnú, chcem sa vyspať. Potom mi nasratý Justin povedal, že Fredo si s tebou volával a nám nič  nepovedal. Vtedy som chytil nervy už aj ja. Obaja sme mu vyčítali, že z nás debilov, keď sme si mysleli, že aspoň jednému z nás zavoláš a pri tom on s tebou volával každý deň. Obhajoval sa tým, že si to od neho žiadala...“

DenníčekWhere stories live. Discover now