Denníček

14. časť

Milý denníček,

„Nie, zostaň,“ usmiala som sa a prešla som k pódiu. Lakte som si oň oprela a zakričala som na Justina, ktorý, kvôli obrovskému pódiu, bol odo mňa dosť ďaleko. Všetci sa za mnou obzreli a Justin išiel pri mňa. Kľakol si na jedno koleno a ruky si oprel o to druhé. Vzápätí k nám pribehla aj Jazzy a chcela ísť až ku mne, ale Justin ju k sebe stiahol, aby nespadla na zem.

„Idem do hotela, tak buď mi požičaj kľúče od auta alebo jedného ochrankára s autom,“ uškrnula som a načiahla som jednu ruku pred seba.

Justin sa začal smiať a voľnou rukou vybral z vrecka klúče. Hodil mi ich a ja som ich chytila. „Načo ideš do hotela?“ spýtal sa so zmäteným úsmevom a chytil Jazzy okolo pása jednou rukou.

„Zbaliť veci, aby som nemusela ráno, lebo mám tam nové, takže mi to bude trvať dosť dlho,“ uškrnula som sa a jednou rukou som zovrela Jazzynu rúčku, ktorú ku mne vystrela.

„Kedy letíte?“ opýtal sa Justin a pobozkal malú na hlavu.

„Neviem,“ zaklamala som potichu. „Idem už,“ usmiala som sa a postavila som sa na špičky. Natiahla som krk dopredu, aby mi Justin mohol dať pusu na rozlúčku. Justin skrčil aj druhé koleno, voľnou rukou mi chytil líce a dal mi jemnú pusu na pery. Pozrel mi do očí a ja som mala z toho divný pocit.

„Nataly, viem, že letíš hneď po koncerte,“ zašepkal Justin a ešte stále mal pery priamo pri mojich. „O všetko na svete ťa prosím, nech sa stane hocičo, neklam mi, aj tak je to zbytočné, lebo viem, kedy ma klameš.“

Sklonila som hlavu a vzápätí som ju zase zdvihla, ale tentoraz som sa na sekundu zahľadela do krásnych, ale nechápavých Jazzyných očí. Potočila som hlavu späť k Justinovi a ospravedľňujúco som sa mu pozrela do očí.

„Prepáč,“ šepla som a jednu voľnú ruku, pretože druhú mi zvierala Jazzy, som položila na Justinovu dlaň, ktorú mal položenú na mojom líci. „Nechcela som ti to povedať, aby si nebol smutný.“

„Už som sa zmieril s tým, že odchádzaš a áno vadí mi, že odchádzaš tak skoro, ale chcem o tom vedieť, aby som si čas s tebou poriadne užil,“ jemne sa usmial Justin a priložil svoje pery na moje čelo. Keď sa odo mňa odtiahol, ja som si k sebe pritiahla Jazzy a posadila som ju na okraj pódia, ale pevne som jej držala pás, aby mi nespadla.

„Jazzy, zlatko, nechceš sa ma niečo spýtať?“ opýtala som sa potichu a pozerala som jej do očí. Na sekundu som sa zahľadela do nechápavých Justinových očí, ale hneď som pohľad stočila späť k Jazzy.

„Čo je medzi vami? Povedala si mi, že ste len kamaráti, ale nesprávate sa tak,“ odvetila Jazzy a smutne mi hľadela do očí.

„Počúvaj ma, moja,“ začala som ticho vysvetlovať to, čo som mala na srdci a jedným prstom som jej odhrnula jemné vlásky z tváre. „S tvojím bratom, sme len kamaráti. Ja ho beriem, tak ako ty, ako staršieho brata. Nemáš sa čoho báť, to že spolu trávime veľa času, neznamená, že spolu chodíme. Justin chodí so Selenou, tak nebuď podozrievavá, kvôli nášmu vzťahu, dobre?“

„Čo je to podozrievavá?“ spýtala sa nechápavo Jazzy a zaklonila hlavičku dozadu, aby sa pozrela na Justina.

S Justinom sme sa začali smiať a on si potom hlavu priblížil k jej uchu. „Podozrievavá znamená, že nám neveríš, že sme len kamaráti,“ odvetil Justin potichu a hľadel mi pritom do očí. Jazzy chápavo prikývla hlavou a pozrela sa na mňa.

„Takže už nebudeš podozrievavá?“ opýtala som sa s jemným úsmevom. 

Jazzy pokývala hlavou, ale už s úsmevom. Nahla som s k nej a pobozkala som ju na líce. Naraz sa pod jej pazuchami objavili Justinove ruky a vytiahli ju na nohy. Do ucha jej niečo zašepkal a ona sa rozbehla smerom k ostatným. Pozrel na mňa s nadvihnutým obočím.