Denníček

53. časť

Milý denníček,

Zobudila som sa a mala som hrozne divný pocit. Keďže som bola čisto zobudená, nepamätala som si nič, takže som nechápala prečo mám ten divný pocit. Po desiatich sekundách premýšľania som pochopila. Prudko som sa vystrela a pozerala som sa okolo seba. Nikde nebol. Dúfala som, že moje slová pre neho nič neznamenajú a zostane. Oči sa mi zastavili na nočnom stolíku, kde bola tácka s jedlom a nejaký papier. Načiahla som k nemu ruku a zdrapla som ho medzi prsty. Zabalila som sa do deky a vyrovnala som papier. Jeho písmom tam stálo: Najlepšia noc v mojom živote, na ktorú nikdy nezabudnem... Navždy si pamätaj, že ťa milujem... –Justin.

„Keby si ma naozaj bol miloval, tak by si zostal a bolo by ti jedno, čo som ti povedala, Bieber,“ zavrčala som potichu a vedela som, že to čo som práve povedala bola hovadina. V prvom rade, ja som ho poslala preč a on to rešpektoval. Tak ako to robil vždy, rešpektoval moje rozhodnutia, či boli správne alebo nie. A ja som za to rešpektovala tie jeho. Ale teraz si prajem, aby ich nebol rešpektoval, pretože ma to príliš bolí. Nenávidím samu seba zato, že som tak hlúpa a dovolila som, aby odišiel. Najradšej by som išla za ním a povedala mu ako to naozaj je, ale nato som až príliš hrdá. A viem, že pri ňom moja hrdosť nič neznamená, pretože on ma pozná tak ako nikto, ale nedokážem sa postaviť a ísť za ním. Viem, že by ma pochopil a bol by rád, ale nemôžem. Musím ho nechať žiť svoj život bezo mňa. On si čoskoro, keď sa spamätá z tohto, nájde druhú, ktorá mu to bude môcť opätovať a všetko bude v poriadku. Hlavne on bude v poriadku. Na mne nezáleží. Keď som ho už vedela poslať k vode, tak toto prežijem. Ale bude to ťažké, pretože jeho nemať pri sebe, je pre mňa istý koniec. Ledva som vydržala mesiac s myšlienkou, že ho uvidím, ale teraz je to navždy s myšlienkou, že je koniec. Netuším ako to vydržím bez neho. Bez všetkých! Ako by som mohla zostať v kontakte aj s Twistom, Fredom alebo Pattie? Veď ja v prvom rade potrebujem zabudnúť a jeho rodina a blízky mi ho budú len pripomínať. Musím sa vrátiť o rok späť. Nemať pri sebe nikoho. Všetok čas tráviť sama alebo s klavírom. Budem musieť, pretože nevidím iné východisko. Zmením číslo, ale staré si nechám, pre istotu. Vyhýbať sa všetkému, kde by som mohla zbadať jeho meno, tvár. Proste skončiť. Najlepšie by bolo odsťahovať sa, ale to je blbosť. Nedokážem toto tu opustiť, pretože len tu sa cítim doma. Tu som vyrastala a cítim tu mamu, otca a babku...

Postavila som sa z postele a papier som položila na stôl. Prešla som do kúpeľne a dala si sprchu, od ktorej som očakávala, že mi pomôže cítiť sa lepšie. Hovno, bolo mi ešte horšie. Nedokázala som zastaviť prúdy sĺz tečúcich z mojich očí. Zviezla som sa po stene sprchy na zem a plakala som s hlavou sklonenou medzi kolenami. Voda mi striekala na temeno a ja som mala pocit, že slzy mi tečú vo väčšom objeme. Mala som chuť so všetkým skončiť, pretože som cítila nehoráznu bolesť. Sama neviem opísať čo za bolesť to bolo. Išla som si oči vyplakať, len aby som sa toho zbavila, ale nepomáhalo to. Nevedela som, čo by mi mohlo pomôceť zbaviť sa tohto. Ale áno, vedela. Sú dokonca tri spôsoby, ale dva z nich je trvalý. Po a) Ísť za ním a všetko si vysvetliť. Po b) Vyliať si do krku fľašu alkoholu. Po c) Skončiť. Proste ísť za rodinou, kde by som túto bolesť už necítila.

Tak, teraz argumenty, prečo ani jedno nespraviť. Po a) Pretože, keď som povedala, že je koniec, tak je. Po b) Kvôli nemu nemôžem. Sľúbila som mu, že už nikdy nezačnem a je mi jedno, že trpím, kvôli nemu, ten sľub dodržím. Po c) Nemám odvahu zabiť sa...