Denníček

41. časť

Milý denníček,

Polovicu novo kúpených vecí tvorilo obsah môjho zabaleného kufra uloženého na mojej posteli. Dnes je sobota a my máme letieť na Tour ani sama neviem kam. Keďže som včera večer od Justina nemala prijatý žiadny hovor, tak trochu som dúfala v to najlepšie, čiže sa dal znova dokopy so Selenou. Možno sa čudujete, prečo chcem, aby sa k sebe vrátili, veď to dievča nemôžem vystáť. No to je aj pravda, nemôžem ju vystáť, ale Justin je môj najlepší kamarát a pre neho len to najlepšie. A ak mám byť úprimná, tak mám ešte dva dôvody v rukáve, ale tie poviem len vám. Takže, prvý dôvod, nie je to až také nepravdepodobné, ale aj tak by som to nahlas nepriznala. Mám proste výčitky, že to je moja chyba. Veď ja som bola tá, ktorú zrazila. Tá, ktorá ich vždy rozhádala. Tá, s ktorou ju podviedol. Preto mám výčitky, ale Justinovi alebo hocikomu inému nepriznám, že tie výčitky mám, tak pššt.

A vravela som, že mám dva dôvody. Druhý dôvod je, že mala som Justina radšej, keď bol to vzťahu s niekým a tu už mi je jedno s kým. Pretože keď bol sám, bol úplne iný. Stále mal blbé narážky na sex a síce bola sranda, ale starý Justin mi chýbal. Po Novom Roku sa vrátilo všetko do starých a spoľahlivých kolají, ale aj tak, nech je radšej s ňou. Všetkým sa potom uľaví, nie len mne.

Prekvapene som pokrútila hlavou, keď mi začal v zadnom vrecku rifiel vibrovať mobil. Postavila som sa na nohy, pretože som doteraz sedela na posteli a prešla som palcom po obrazovke, aby som prijala hovor od Justina.

„Parkujem pred tebou, poď mi otvoriť.“ A zrušil ma. No, chlapče, dlhší rozhovor sme hádam v živote nemali, pomyslela som si ironicky a prevrátila som očami.

Mobil som si strkala späť do zadného vrecka rifiel, pokým som schádzala dolu schodmi, aby som mu otvorila.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a trochu som ustúpila odo dverí, aby sa mohol dostať dnu.

„Ahoj,“ usmial sa Justin a jedný velkým krokom prekročil prah. „Si zbalená? Za hodinu letíme.“

Zabuchla som dvere a viedla som Justina ku gauču, kde sme si obaja sadli. „Som.“

„Fajn tak, pre teba by mal prísť Fredo, pretože ja idem so Selenou a vy dve v jednom aute, na to nervy nemám,“ uškrnul sa Justin a v jeho pohľade som videla ospravedlnenie.

„No tak podľa toho, že ide aj ona, usudzujem, že ste sa dali dokopy,“ tiež som sa uškrnula a mykla som obočím. Sedela som si na nohách s jednou rukou vyloženou na vrchu gauča a tou som ho slabo buchla do pleca, aby sa konečne rozhovoril, pretože nemám nervy ťahať to z neho.

„Hej, sme,“ odvetil Justin a s úsmevom prikývol. Konečne vyzeral šťastný. To slovíčko ‘konečne’ sa tam nehodí, lebo veď šťastný bol, ale nebol to on. Aj cez to všetko čo ja cítim k Selene, viem, že ho robí šťastným, aspoň zatiaľ.

„Bože, Justin, veď hovor! Za chvíľu pôjdeš pre ňu, ja pôjdem s Fredom a v lietadle určite budeš s ňou a nie so mnou! A poriadne sa nebudeme vidieť, tak sa konečne vykokci,“ zavrčala som a vystrela som sa, aby som mu dala najavo, že to myslím vážne.

„A čo ti mám povedať, Nataly?“ spýtal sa Justin so smiechom a pokrútil hlavou. „Stretli sme sa, porozprávali sme a to bolo všetko.“

Zhlboka som vydýchla, aby som sa upokojila, pretože som cítila, že ma začína svrbieť dlaň. „Kedy príjde Fredo?“ Radšej som zmenila tému, lebo sa mi zdalo, že Justin sa nemá nejako k tomu, aby mi povedal čo sa včera stalo.

„Bude ti ešte volať a ide aj Miley.“

„Jo, aspoň niekto. Keď ty budeš so Selenou, tak ja budem s Miley a Fredom.“ Vážne som sa potešila, že Miley ide, pretože mi chýbala a dlho som ju nevidela. Chcem sa s ňou aj porozprávať, ale o tých bozkoch jej nepoviem, ani Fredovi. To sa nesmie nikto dozvedieť. A celkovo ma mrzí, že na Tour kvôli Justinovi a vôbec s ním nebudem.