Denníček

13. časť

Milý denníček,

Ráno som si našla dva neprijaté hovory od Justina. Všimla som si, že je už 10 hodín a keď som sa postavila a šla som do kuchyne. Z chladničky som si vybrala jogurt a sadla som si za stôl. Dojedla som jogurt a keďže som stále bola len v spodnom prádle, tak som si cez prehodila len župan. Umyla som si tvár a zuby a keď som vracala do kuchyne, tak mi niekto klopal na dvere. Otvorila som ich a uvidela som vysmiateho Justina, ktorý drží na rukách Jaxona.

„Ahojte,“ usmiala som sa a pustila som ich dnu. Nahla som k Justinovi a dala mu pusu, následne som sa pozrela na Jaxona a pobozkala som aj toho. Ruky mi omotal okolo krku a ja som si ho zobrala k sebe.

„Miley už prišla?“ spýtal sa Justin a usmieval sa na nás. Pokrútila som hlavou som a kývla som na neho, nech ide za mnou.

„Jaxon, čo tešíš sa na bratov koncert?“ opýtala som sa ho a v kuchyni som ho posadila na stoličku vedľa mňa.

„Véľmi,“ zasmial sa Jaxon a roztiahol ruky, aby mi naznačil ako veľmi sa naň teší.

„Až ták?“ spýtala som sa so smiechom a chytila som mu obe rúčky. Všimla som si, že Justin si sadol oproti mne a pozerá na nás.

„Ešte viac,“ zasmial sa malý a usmial sa na Justina. Postavila som sa a vybrala som pár pohárov. Do každého som naliala džús a všetky som položila na stôl.

„Nervózny?“ spýtala som sa s úsmevom Justina a nadvihla som jedno obočie.

„Ani nie, mám lepší pocit, než minulý týždeň, keď som si myslel, že neprídeš,“ uškrnul sa Justin a pozrel mi do očí.

„Som zvedavá ako potom odspievaš budúci koncert,“ odvetila som s úškľabom a nadvihla som jedno obočie.

„To sa ešte uvidí,“ zasmial sa Justin a odpil si z pohára.

Pocítila som na svojom bruchu Jaxonovu ruku, tak som sa na neho pozrela. Chytal mi opasok zo županu a rozvazoval mi ho. Chytila som mu ruky a zasmiala som sa. Zobrala som si ho na nohy a pozrela som sa na Justina: „Vidieť, že je to tvôj brat.“

Justin sa začal smiať a medzi smiechom mi odvetil: „Dobre som ho to učil.“

Pozrela som Jaxonovi do očí a hovorila som: „Jaxon, toto nesmieš robiť, rozumieš mi?“

„Jaxon, nepočúvaj ju,“ zasmial sa Justin a postavil sa. Obišiel stôl a sadol si vedľa mňa na stoličku, kde predtým sedel Jaxon. „Toto kľudne môžeš robiť. Aspoň, keď som v miestnosti ja. Mne sa osobne sa veľmi páči, keď to robíš.“

Pozrela som na Justina so smiechom a buchla som ho do pleca. „Neuč ho takéto veci. Ešte je nato malý, nech je radšej gentleman, ako ma vyzliekať každú ženu, ktorú vidí.“

„Keď je ešte malý, tak to vyzerá nevinne a ja sa môžem pokochať pohľadom,“ odvetil mi Justin a pozrel sa mi prsia.

„Ty sa pekne kochaj pohľadom po tvojej frajerke a nie po mne,“ zasmiala som sa a pozrela som na Jaxona. „Nepočúvaj ho, zlatíčko.“

„Prečo?“ spýtal sa Jaxon a znovu sa mi začal hrať s opaskom. Justin sa začal smiať a ja som na neho zazrela. „Ocko mi vždy hovorí, že Justinovi mám veriť.“

„Pretože na takéto veci si ešte malý a ešte k tomu sme len kamaráti, takže nemáš dôvod ma tu vyzliekať,“ zasmiala som sa a pobozkala som ho na čelo. Popravila som si župan, aby mi ho nemohol rozviazať.

„Jaxon, vážne ju nepočúvaj,“ uškrnul sa Justin a krútil hlavou.

Jaxon znovu načiahol ruky k môjmu opasku a ja som Jaxona rýchlo podala k Justinovi. „Idem sa radšej prezliecť, lebo inak ma tu tvôj brat s pomocou tvôjho povzbudzovania vyzlečie, Justin.“