Denníček

57. časť

Milý denníček,

„Ako si mi mohla zatajiť, že mám syna?“ spýtal sa Justin potichu a hlas sa mu úplne triasol. Pozrela som sa mu do očí, z ktorých stekali slzy. Namiesto odpovede som si zobrala Jasona späť do náručia a otočila som sa Justinovi chrbtom. Potichu som vybehla do svojej izby, hodnú chvíľu som uspávala Jasona. Trochu som si poplakala a nevedela som vymyslieť čo ďalej. Nič ma nenapadalo, len počkať ako to všetko dopadne. Jason konečne zaspal, tak som potichu vyšla z izby a utrela som si rukou všetky slzy. Justin sedel na gauči a hlavu mal sklonenú v dlanicah. Bolo mi ho ľúto, z toho dôvodu, že keby som mu bola o Jasonovi povedala, teraz bvy sa netrápil. Potichu som prišla k nemu a ruku som mu položila na temeno. Zošuchla som sak nemu a sledovala som ako pomaly ku mne zdvíha zmučenú tvár.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa pošepky a ruku z jeho temena som mu presunula na líce a jemne som mu ho hladila.

„Ako si mi to mohla zatajiť? Veď to je môj prvý a jediný syn. Ja som mal byť pri tom, keď sa narodil. Mal som ho vidieť prvý krát plakať. Mal som stáť pri tebe, Nataly. Prečo si mi toto spravila?“ pýtal sa jednu otázku za druhou a po lícach mu stekali slzy. Palcom som mu ich zotrla, ale svoje horúce slzy na tvári som ignorovala. Jeho plač a smútok mi bol vždy prednejší predtým mojím.

„Ale čo som ti mala povedať, Justin?“ spýtala som sa a zhlboka som sa nadýchla, aby som do seba dostala aspoň nejaký kyslík. ‚Mala som zdvihnúť mobil a povedať: „Ahoj, Justin, to som ja, Nataly. Pamätáš si ešte? Pred pár mesiacmi sme sa spolu vyspalo a ty si zabudol použiť ochranu, takže teraz pod srdcom nosím tvojho sya?’ To by bol vážne skvelý rozhovor.“

„Ale to je jedno ako by som sa to dozvedel,“ mykol plecom Justin a prevrátil očami. „Prečo si to všetkým zatajila? To už ti nikto z nás nestál zato, aby sa dozvedel pravdu?“

„Všetkým? Justin, veď skoro všetci to vedeli,“ porkútila som hlavou a na mokré líce som mu priložila aj druhú dlaň.

„Kto všetci?!“ opýtal sa Justin prekvapene a nechápavo. Tvár sa mu vyjasnila, ale čelo zostalo jemne zamračené ako obloha pred búrkou.

Sklonila som pohľad k zemi a pustila som mu tvár. Začala som od ľudí, ktorých zrada ho zasiahne čo najmenej: „Lucy, Miley, Erin, Twist, Jeremy a...“

„Mama?“ zašepkal Justin zdesene a hlas mu preskočil. Vyvalil oči a nech pootvorené ústa.

„Ale im to nemieš vyčítať. Ak to chceš niekomu vyčítať, tak potom mne. Ja som všetkých poprosila, aby ti to nepovedali. Bolo to moje rozhodnutie, nie ich a ešte k tomu, Pattie, Jeremy a Erin netušia, že Jason je tvoj. Oni len vedia, že som bola tehotná,“ rýchlo som sa snažila všetkých obhájiť, pretože som nechcela, aby mali zbytočné problémy, kvôli mne.

„Ale Twist a Miley vedeli, že Jason ja môj, alebo nie?“ spýtal sa s hnevom v hlase a našzvane nadvihol jedno obočie.

„Nevyčítaj mu to, prosím. Twist ti to chcel naozaj povedať, aj mňa sa snažil presvedčiť, aby som ti to povedala, ale nemohol ti to povedať. Nedovolila som mu to. Justin, ja viem, že si si to nezaslúžil, aby si bol takto klmaný zo všetkých strán, ale ja som ti nedokázala povedať pravdu. Bola by som ti tým zničila život,“ poslednú vetu som ledva zašepkala, lebo mi hlas odišiel niekam na dovolenku do Egypta. Zdvihla som jednu ruku a zykryla som si ústa, z ktorých sa márne pokúšali dostať vzlyky.

„Ako, prosím ťa?“ opýtal sa prekvapene a nechápavo. Celým telom sa ku mne otočil a ruky mi položil na pás, pretože si ma chcel k sebe pritiahnuť. Ruky som mu znova priložila na obe líca a tváre sme mali od seba na pár centimetrov.