Denníček

44. časť

Milý denníček,

„Teba...“

Vyvalila som oči a na prázdno som otvorila ústa. Cítila som, že Justin ma prepaľuje pohľadom, ale nevidela som to, pretože som bola v šoku. Nechcela som uveriť tomu, čo som počula. Jasne som počula čo povedal, len môj rozum to defitívne odmietal pochopiť. Ale musím si priznať, že som čakal, kedy nastane ten moment, že jeden z nás do toho spadne. A poviem vám, že aj som vždy tušila, že to bude on, pretože ja som dokázala držať svoje city na uzde. Najhoršie na tom bolo, že mi sľúbil, že sa toto nikdy nestane. Sľúbil mi, že budeme priatelia navždy. Lenže, keď mi sľuboval, že sa to nikdy nestane, zabudol na pár slovíčiek. Never Say Never.

Hlasno som preglgla a zhlboka som sa nadýchla. Zložila som si nohy z operadla predo mnou a oprela som si o kolená ľakte. Bradu som si podoprela dlaňami a neveriacky som hľadela pred seba na ostatné sedadlá.

„Neokážem to zmeniť,“ zašepkal mi Justin za chrbtom a jedným okom som zaregistrovala, že si tiež sadol normálne. „Veľmi chcem, pretože sa bojím toho čo cítim, ale neviem ako... Stále Selenu ľúbim, ale už nie tak veľmi ako zo začiatku... Cítim ohromnú žiarlivosť, keď vidím ako sa objímaš s druhým. Keď mi spomínaš Marcusa alebo Chrisa. Ide ma roztrhať, keď čítam tvoje správy s Twistom a to ako sa k sebe správate, ja to nevydržím. Nedokážem sa na to pozerať... Nechcel som to, dobre to vieš, ale už nič s tým nespravím.“

„Prosím ťa, povedz mi, že to je len sranda, Justin, že si zo mňa strielaš,“ hlesla som potichu s poslednou nádejou, aj keď som tomu ani sama neverila a pozrela som sa mu do očí. Tvár som mala úplne skrčenú a cítila som, že sa mi chce plakať.

„Ak chceš, aby som ti klamal, tak ti to poviem...“

Znova som otočila pohľad pred seba a silno som zavrela oči. Modlila som sa k všetkým svätým, aby toto bol sen. Nikdy som s ním nechcela chodiť a ani nič, okrem kamarátstva, mať! Mohla som tušiť, že to takto dopadne, že kamaráti byť nemôžeme. Veď akoby sme aj mohli, keď sa bozkávame, dotýkame a navzájom priťahujeme? Ale dúfala som, že sa cez to dostaneme, že budeme priatelia, lenže som sa mýlila. Neviem čo presne ku mne cíti a ja neviem čo k nemu cítim, ale takto to nejde. Ja sa mu neviem pozrieť do očí. Netuším čo sa so mnou deje. Prečo sa teraz proste neotočím a nebozkám ho? Pretože nemôžem. Srdce mi vraví jedno, ale rozum druhé. A ja neviem na ktorú stranu sa postaviť. Balancujem na oboch.

„Od kedy?“ spýtala som sa neprítomným hlasom a nadvihla som obočie, aj keď ma nevidel. No videl, ale nehľadel mi do tváre.

„V podstate od Kanady... Ale keď som sa vrátil k Selene, tak som na to ako keby zabudol. Len potom som ťa strácal a uvedomil som si čo pre mňa znamenáš. Všetko sa ešte viac stupňovalo, keď si dala do reči s Twistom a bola si s ním stále, takže si na mňa nemala čas. Viem, že nemám právo ani nič žiarliť na neho, ale nič s tým nespravím. Neviem ovládať čo cítim.“

Ale ja viem a ty by si sa to mal tiež naučiť, pomyslela som si. 

„Ja neviem čo ti mám povedať. Vieš aký mám na toto všetko názor. Vieš, že sa toho bojím, pretože ťa stratím. Nikdy som to nechcela.“

Zhlboka som vydýchla a pozrela som sa mu do tváre. Nevedela som čo povedať a nechcela som už ani nič počuť. Obarene som tam sedela a hľadela mu do očí, v ktorých sa odrážalo všetko, len problém bol, že som nedokázala vyčítať čo všetko presne.

Justin sa nahol ku mne a zložil mi moje ruky z tváre. Jednu ruku mi položil na líce a palcom mi po ňom prechádzal. Mala som pocit, ako keby vetu, ktorú som ja povedala nejako prepočul. Posledný krát mi pozrel do očí, ešte predtým než ich zavrel a pobozkal ma. Jemne, pýtal sa ma tým či môže. Najprv som nevedela čo robím, či chcem cítiť jeho bozky. Rozum mi kričal nie, ale srdce áno. Otázka bola koho poslúchnuť... Rozhodla som sa pre srdce. Len som netušila, či robím správne, alebo nie. Zdvihla som ruku a priložila ju k Justinovému krku. Pritiahla som si ho k sebe ešte viac, takže nás delil asi len milimetre. Bozk som mu opätovala a vypala som úplne mozog, ktorý som nenávidela z celej duše za jeho myšlienky. Len som cítila. Cítila som, ako sa mi zrýchľuje tlkot srdca, ako žilami rýchlo prúdi horúca krv, ako mi jednu ruku položil na pás, aby ma k sebe pritiahol ešte viac, aj keď sme boli na sebe priam nalepený. Ako keby sa bál, že ak ma pustí, tak ma stratí. Cítila som šťastie, aj keď som to cítiť nechcela a nemohla, tak som sa rozhodla potlačiť ho...