Denníček

25. časť

Milý denníček,

Zhlboka som sa nadýchla a vyskočila som z auta aj ja. Obišla som auto a oprela som sa o kapotu.

„Mňa si nečakala, čo?“ spýtala som sa ironicky a nadvihla som jedno obočie. Ruky som si založila na hrudi a vyšpúlila som pery.

„Čo tu ty robíš? Ako to, že máš Justinove auto a písala si mi z jeho mobilu?!“ opýtala sa nechápavo Selena a podišla priamo pri mňa. Hľadela mi do očí a čakala na odpoveď.

„Keď už sme pri tých autách,“ uškrnula som sa a jedným prstom som ukázala na jej auto za jej chrbtom. „Nemala si ty znáhodou takého čierneho Land Rovera? Čo s ním je? Je v servise, ešte stále, alebo ti svedomie nedovolí sadnúť za jeho volant?“

Selena vyvalila oči a prekvapne na mňa hľadela. Na prázdno otvorila ústa a potom ich znovu zavrela, pretože zťažka preglgla. Zlhboka sa nadýchla a slabo zašepkala: „Ako vieš, že som mala auto v servise?“

„Nehraj sa teraz na neviniatko, Selena. Spomenula som si! A obe dobre vieme, že to ty si bola tá, ktorá toto celé spôsobila!“ zavrčala som naštvane a vystrela som sa. Prešla som k nej ten kúsok a stála som od nej možno na centimeter. „Ako si sa dokázala pozrieť mi do očí a povedať mi, že si rada, že som v poriadku? Veď si ma zrazila!“

„Ale ja som nechcela! Ja som to nespravila naschvál!“ obraňovala sa Selena a ospravedľňujúco zvraštila čelo. „Nech ťa nemám akokoľvek rada, ja by som ťa naschvál nezrazila! Bola som v tú noc rozrušená a potrebovala som Justina a ty si mi  skočila do cesty.“

„Ja som ti skočila do cesty? Ty si išla ako šialená! Fajn, možno si bola rozrušená, videla som ti tú hrôzu v tvári. Nehovorím, že si to spravila schválne, ale... Preboha, Selena, už len kvôli Justinovi. Videla si ako sa celý tan čas trápil, že to všetko bola jeho chyba, že keby ma nebol ten deň odtiaľ pustil pešo, tak by sa to proste nestalo! A ty? Ani ťa nehlo povedať mu pravdu! Ako si sa dokázala pozrieť mu do očí po tom všetkom? On ťa miluje z celého srdca a ty mu toto spravíš? Máš v sebe vôbec morálku?“

„Myslíš si, že pre mňa to bolo jednoduché? Pozerať sa na neho, keď sa tak trápil kvôli tebe?!“ opýtala sa nechápavo a do hlasu sa jej vkrádal hnev.

„Ach... Z tohto by sa dalo povedať, že ty si to spravila zo žiarlivosti,“ odvetila som a mykla som plecom. „Na tom si novinári zgustnú.“

„Ty to dáš do novín?“ spýtala sa Selena prekvapene a vystrašene.

„Nie, nedám. Ja nie som taká suka ako ty. Skazilo by ti to celý život a to je príliš veľká cena, za to, že ty si mne skazila pár týždňov,“ odpovedala som s pokojom v hlase. „Ale to čo ti teraz poviem, si zapamätaj do konca života. Ešte raz sa mi objavíš pred očami s tým, že sa budeš pokúšať ma naštvať, tak ver, že sa už pomstím. Proste ma ignoruj, ako keby som nežila, ako keby sa ti podarilo zabiť ma ten večer a ži s pocitom, že si nútila všetkých okolo seba sa zbytočne trápiť kvôli mne! Že Justin si to vyčítal viac než čokoľvek iné, aj keď za to nemohol!“

Otočila som sa do nej a vrátila som sa k autu, otvorila som dvere a keď som išla nastupovať, tak som jej ešte povedala: „A vieš čo je natom všetko najlepšie? Že ty ma zrazíš, ja zabudnem na tvojho frajera a jeho bozky mi vrátia pamäť.“

„Povieš mu to?“ opýtala sa Selena potichu a v oku sa jej zaleskla slza.

„Nie, ja mu to nepoviem. Miluje ťa a keby toto zistí, bol by sa trápil ešte viac. Kvôli mne sa Justin až príliš trápil, nedovolím, aby sa trápil ešte viac. Či mu to ty povieš, alebo nie, to je už na tebe. Ale dávaj si pozor, môže sa stať, že ja sa raz omylom preceknem,“ uškrnula som sa a mykla som plecom. Nastúpila som do auta a vycúvala som odtiaľ. Na duši som mala teraz pokoj a už som mohla privítať späť svoje spomienky. Vrátila som sa domov a Justinovi som napísala sms, nech potom príde pešo, aby mohol ísť domov na svojom aute. Neodpísal nič, asi nemal čas, tak som vošla do domu a priamo na terasu. Ľahla som si na lehátka a oprela si hlavu. Hľadela som na oblohu, ktorá začínala pomaly, ale isto čierňavieť, možno po 10 minútach ma to prestalo baviť, tak som zavrela oči a spomínala som na všetky tie časy, ktoré ma robili šťastnou. Usmievala som sa pri tom, občas som sa zasmiala, keď sa mi v mysli objavilo, čo som s Justinom stihla vyviesť. Počula som, že zavŕzgali schody, ktoré vedú z terasy na pláž. Otvorila som oči a pozrela som sa na Justina, ktorý vystupoval už z úplnej tmy.