Denníček

35. časť

Milý denníček,

Ráno som sa zobudila a už som bola sama v posteli, tak som sa postavila a šla rovno do sprchy. Vysušila som si vlasy a zišla som dolu do kuchyne, kde stál Chaz a vyžieral chladničku. Justin s Ryanom sedeli na gauči a hľadeli na telku.

„Ahojte,“ pozdravila som ich a postrčila som sa pred Chaza, aby som si mohla vybrať niečo z chladničky. Zobrala som si len jogurt a s ním som si sadla na kuchynskú linku.

„Ahoj,“ odzravil Justin bez toho, aby sa na ma pozrel a pohľadom ešte stále sledoval televízor, ako keby tam aj niečo išlo.

„Už sa s nami rozprávaš?“ spýtal sa Chaz a podišiel ku mne. Chrbtom sa oprel kuchynskú linku vedľa mňa a hľadel mi do očí.

„Áno, ale mohli ste si to odpustiť,“ odvetila som a pozrela som mu do očí s menším úsmevom.

„Len tak medzi nami,“ povedal potichu Chaz a otočil sa úplne ku mne. „Nataly, ty máš niečo s Justinom?“

„Nie, prečo?“ spýtala som sa a pokrútila som hlavou. Nikto nemusí vedieť, čo sa včera stalo. Prestala som jesť jogurt a lyžičku som hodila späť do kelímku. „On vám niečo hovoril?“

„Nie, práveže nič. Povedal nám, že nemá chuť sa o vašom vzťahu rozprávať, ale proste... Je to divné, ako sa k sebe správate,“ zašepkal mi Chaz, tak aby nás Justin nepočul a jeho pohľad bol dosť zvláštny.

Slabo som sa usmiala a pozrela do zeme. „Ja viem, Chaz. Ja sama s v tom občas nevyznám a on už vôbec. Ale nemusíš sa báť, sme len kamaráti.“

„Ale spíte vedľa seba, bozkávaš ho a to ako ste vedľa seba včera sedeli, Nataly, to nevyzerá na priateľstvo,“ povedal Chaz s obavami v hlase.

„Vážne medzi nami nič nie je,“ utvrdila som ho a rýchlo som dojedla jogurt. Zoskočila som z linky a aby som mu nemusela odpovedať na ostatné otázky, tak som si sadla na gauč vedľa Ryana.

„Čakal som pokým sa zobudíš, pretože my ideme k starým rodičom... Zostaneš tu?“ spýtal sa Justin a pozrel mi do očí.

„Radšej,“ prikývla som a sklonila som pohľad k zemi. Všetci traja sa postavili a Justin ešte podišiel ku mne a zdvihol mi tvár, aby ma prinútil usmiať sa.

„Keby niečo, volaj mi a nevymýšľaj blbosti ako naposledy, dobre?“

„Ja nie som malé decko, Justin,“ pokrútila som hlavou a prevrátila som očami. Pohodlne som sa usadila a počkala som pokým odídu. Potom som vyskočila na nohy a vybehla som do izby, kde som len zobrala knihu do rúk. Znovu som zbehla do obývačky, spravila si horúcu čokoládu a sadla som si do toho kresla ako včera. Ešte pred tým som si zobrala ovládač, aby som si mohla príležitostne prepnúť hudobné kanály a takto som strávila celý deň. Ako som tem podstate ležala na kresle, tak ma z toho riadne bolel chrbát. Ležala som ako sa dalo, až sa mi podatilo nájsť si dobrú polohu, aby ma nebolela chrbtica. Už som mala len pár strán do konca knihy, keď sa otvorili dvere sprevádzané ich smiechom. Pozrela som sa von oknom a prekvapene som si uvedomila, že už slnko zapadlo a je večer. Až teraz som si všimla, že som hladná a smädná, pretože v ruke som zvierala prázdnu šálku od horúcej čokolády.

„Ahojte,“ usmiala som sa a normálne som si sadla, pretože ma znovu začínala bolieť chrbitca. Vystrela som a slabo mi puklo medzi kosťami. Odložila som šálku na stolík a stíšila som televíziu, lebo mi to kričalo.

„Ahoj,“ odzdravil Justin s úsmevom a podišiel ku mne. Pobozkal ma do vlasov a ja som sa slabo usmiala do zeme. „Čo si robila celý deň?“