Denníček

21. časť

Milý denníček,

„Justin!“ ozvala som sa rýchlo a zoskočila som zo stoličky. Utekala som ku gauču a sadla som si naň vedľa Justina.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Justin a prestal hrať. Otočil ku mne hlavu a hľadel na mňa ako utekám a sadám si k nemu.

„Bola som na tvojom prvom koncerte Tour?“ opýtala som sa rýchlo a naliehavo som mu hľadela do očí.

„Hej,“ prikývol Justin. „Najprv si mi povedala, že nepôjdeš, ale potom si priletela aj s Miley. Stála si v prvom rade...“

„A ty si sa na mňa pozrel najprv nechápavo, potom si išiel otočiť pohľad, ale znovu si sa pozrel na mňa. Usmial si sa a žmurkol si na mňa,“ dokončila som a hľadela som mu do očí s úsmevom na perách.

Justin vyvalil oči a vystrel sa. „Ty si to pamätáš?!“

„Iba toto,“ slabo som sa usmiala a mykla som plecom. „Nič viac, len, že som tam stála a hľadela som na teba. Potom mám už čierno, neviem si nič vybaviť.“

„Ale veď to stačí, zatiaľ, aspoň vieme, že si spomenieš, keď si už pamätáš toto,“ usmial sa Justin a gitaru položil na zem. „Ako to, že si si spomenula na toto? To len tak?“

„Ja neviem, ja, počula som tvoj spev a vtedy sa mi v mysli objavili tie spomienky,“ zasmiala som sa a nahla som sa k nemu. Ruky som mu omotala okolo krku a ešte stále som sa smiala. Doteraz som nemala dôvod, ani chuť, ale teraz áno, lebo mám nádej, že si spomeniem, keď som si spomenula aj teraz.

„To keby viem, že ti mám spievať, aby si si spomenula, tak by som ti spieval celý čas,“ zasmial sa Justin a ruky mi položil na chrbát. Silno ma objal a ja som si hlavu zložila na jeho plece.

„Justin?“ ozval sa nieči hlas za našimi chrbtami. Pustila som ho a otočila som sa. Slávna Selena Gomez, nie žeby som si ju pamätala, ale tak spoznala som ju.

„Idem si už ľahnúť,“ usmiala som sa na Justina a postavila som sa. Vedela som aký som k nej mala vzťah, Justin mi o tom hovoril, takže radšej ju nechcem ani cítiť. Síce neviem prečo ju nedokážem vystáť, ale musela mi dať na to dôvod, inak by som ju nebola nenávidela.

Justin sa usmial a prikývol. Obišla som Selenu a ani som sa na ňu nepozrela. Otvárala som dvere, keď som začula svoje meno.

„Nataly?“ povedala Selena potichu a bola ku mne otočená. „Si v poriadku?“

„Áno, som,“ usmiala som sa a pozrela som jej do očí. „Ďakujem, za starosť.“

„Nie je začo,“ smutne sa usmiala Selena a mykla plecom. „Som rada, že si sa prebrala z kómy a si v poriadku, aspoň čo sa týka fyzickej stránky.“

„Nie, nie si rada, Selena, viem aký vzťah sme my dve mali, ale aj tak ďakujem,“ odvetila som so smutným úsmevom a vyšla som z kuchyne na chodbu. Zaliezla som do izby a sadla som si na posteľ. Sedela som tam bez pohnutia a snažila som si spomenúť, ale nič. Iba ma z toho hlava bolela, nevedela som si vôbec spomenúť a nehorázne ma to frustovalo. Ani netuším koľko času ubehlo od kedy som sa zavrela v izbe, keď mi niekto zaklopal jemne na dvere. Otvorila som oči, lebo doteraz som ich mala sústredene zavreté a zbadala som Justina vo dverách s jemným úsmevom.

„Môžem ísť dnu?“

„Jasné, poď,“ usmiala som sa a kývla som rukou, aby vošiel dnu. Justin vošiel dnu a potichu zavrel dvere. Sadol si na posteľ oproti mne a hľadel mi do očí.

„Spomenula si si ešte na niečo?“ opýtal sa potichu a slabo sa usmial s nádejou v očiach.

Sklonila som hlavu a pokrútila som ňou. Justin mi zdvihol bradu a pozrel mi do očí. Objal ma okolo krku a do ucha mi spieval Be Alright. Justin dospieval a obaja sme sa chrbtami opreli o čelo postele. Začali sme sa rozprávať o hocičom. Dosť mi spomínal naše zážitky, aby som sa mala čoho chytiť, keby si ešte na niečo spomeniem, ale nič. Už nič viac. Nespomenula som si, ani na druhý deň, ani na ten ďalší, ani na ten ďalší, ani na tie ďalšie, až pokým nenastali dva dni pred odchodom na Tour, ale tie už boli dosť závažné...