Denníček

58. časť

Milý denníček,

Veď vieš, hádky sú v každom páre a to mi vždy Justin vravel. Nerada som sa s ním hádala, ale boli sme rodina a inak sa nedalo. A byť s niekým po tri roky nie je nič ľahké. Zo začiatku áno, pretože sme si obaja užívali prítomnosť toho druhého, ale časom, keď sa začal plne venovať Tour, to už bolo ťažšie. Doma som ho potrebovala, takže to bol podnet našich neustálych hádok. Ale po každej hádke sme sa ospravedlnili tomu druhému, povedali si pár pekných vecí a bol koniec. Proste, ani raz som sa s ním nedokázala pohádať natoľko, aby to viedlo ku koncu. Ale vyzeralo to tak, že ostatný mali pravdu, v tom, keď vraveli, že sa k sebe hodíme. Istým spôsobom sme boli dokonalý pár.

A inak, asi by vás zaujímalo, ako to celé dopadlo?

No, paparazzi. Bolo pravdou, že si na to celom zgustli, hlavne potom, čo sme na druhý deň toho nášho udobrenia boli u Justina doma. Všetci, celá jeho rodina, aj kamaráti a Justin chcel mať fotku malého. Takže sme sa fotili a fotili sme sa aj my dvaja. Bola to fotka, kde sa bozkávame. Málo kedy si pridával takéto fotky on sám na internet, pretože to bolo jeho súkromie, ale túto pridal. Napísal k nej, že: Hádajte, kto je späť? Moja láska sa mi vrátila do srdca. To sa začalo strašne riešiť, pretože som sa vedľa neho rok neukázala a potom toto. Ale väčším problém bolo, keď pridal fotku malého, ako ho drží na rukách  a bozkáva na čelo s popisom: Privítajte nový prírastok do #BieberTeamu. Jason Bieber... môj syn.

Nastalo s týmto odhalením dosť komplikácií, pretože beliebers, vlastne ani nikto nečakal, že on bude mať dieťa tak skoro. A hlavne, keď s nikým rok nechodil. Ľudia si začali dávať dve a dve dohromady, keď som sa rok neukázala a teraz pridá moju aj Jasonovu foto. Tým, že som začala s Justinom vlastne bývať, tak neustále otravovanie paparazzov začalo aj mne liesť na nervy. Nedalo sa ísť ani na prehádzku s malým. Ale hrialo ma pri srdci, že Justina beliebers ani po zistení, že je otcom, neopustili.

Po troch mesiacoch, ktoré, keď bol Justin doma, tak ich trávil u mňa, sa mu podarilo presvedčiť ma, aby sme sa presťahovali. Kúpil obrovský dom, za čo som ho skoro zaškrtila, pretože on vedel, že ja nič veľké nechcem. Ale nakoniec som sa s tým zmierila, pretože to boo naozaj nádherné miesto. Jasonovi sa to tiež páčilo, takže som mala radosť aj ja. A po roku a pol spoločného nažívania si, ma Justin požiadal o ruku. Súhlasila som a o pár týždňov sme sa vzali. Takže konečne môžem nosiť jeho meno.

Milovala som ho najviac ako som mohla a bola by som pre neho obetovala aj vlastný život a on to vedel. Medzi nami bol aj dosť problém s dôverou a úprimnosťou, pretože Justin už nevedel, čo všetko mi môže povedať, takže keď mal problém, šiel za Twistom. Justinovi som vysvetlila, že tým, že spolu bývame mi aj tak musí všetko hovoriť a že nechcem, aby hodil za Twistom, keď ma nejaký problém. Poslúchol ma a naše kamarátstvo spojené s láskou bolo späť. Naozaj sme si boli blízky, nie len intímne, ale aj normálne. Stále to bol a navždy aj bude môj najlepší kamarát...

A tým sa, milý denníček, dostávame do prítomnosti. Kto by bol povedal, že opis môjho života by mi zabral 8 mesiacov? Práve som sa vrátila z nemocnice a hneď potom čo som uložila malú, naše druhé dieťa je dievčatko, volá sa Izzy, ako som si priala, tak som šla za stolík a pripísať ti pár nových informácií.

„Už zase píšeš? Nechceš si oddýchnúť aspoň na chvíľu? Veď si sa teraz vrátila z nemocnice,“ zašepká mi Justin do ucha a objíme ma okolo pliec, čím ma vyruší z písania.

„Už končím, miláčik, ale bude mi to chýbať,“ smutne sa usmejem a zdvihnem ruky, aby som mu ich položila na tie jeho.

„Prečo by ti to malo chýbať? Veď sú to naše spomienky. Tie máš stále pri sebe,“ pokrúti hlavou Justin a pobozká ma na líce.

„Neviem, prečo, ale bude. Bolo pekné si pospomínať na to, čo sme spolu prežili.“ Postavím sa a ruky mu položím na krk. „Vieš o tom, že ťa milujem ešte viac ako pred tromi rokmi?“

„Tak to dúfam,“ uškrnie sa Justin a ruky mi položí na pás. „Ja ža milujem každý dňom viac až do mojej smrti. Navždy ťa budem milovať, nikdy na to nezabudni.“

„Nezabudnem,“ pritakám a nahnem sa na špičky. Pobozkám ho na pery a prstami mu vojdem do vlasov. O chvíľu sa od seba odtiahnem a potichu vojdeme do spálne, aby sme nezobudili Izzy. Ľahneme si do postele a Justin mi začne jemne bozkávať krk.  S tichým smiechom ho od seba odtláčam, keď začujem, že sa otvárajú dvere. Obaja sa obziereme práve vtedy, keď sa ozve tichý hlások: „Mamí?“

„Áno, zlatíčko?“ opýtam sa pošepky a pozorne počúvam, aby som zachytila každé jeho slovo.

„Nemôžem spinkať,“ zahundre Jason a prijde pri postel. Pozerá na nás so zlatým pohľadom, ako keby sa chcel rozplakať. Ja sa s úškrnom pozriem na Justina a potichu poviem: „Ocko ti pôjde niečo prečítať, alebo skôr zaspievať, že?“

Justin sa uškrnie a pokrúti hlavou. Pobozká ma na líce a vyskočí na nohy. Prejde k Jasonovi, načiahne k nemu ruky a povie: „No poď, ideme spinkať.“ Zoberie si ho na ruky a pomaly vyjde von s tým, že mu niečo hovorí do ucha. Ja sa potichu postavím a prejdem k Izzynej postieľke. Rukami sa opriem o ňu a hľadím na malú s úsmevom a slzami v očiach. Zostanem tak stáť hádam aj polhodinku, keď na sebe pocítim Justinove ruky.

„Je nádherná,“ zašepkám a pozriem mu do hrdej tváre. Justin zdvihne jednu ruku a zotrie mi slzy šťastia.

„Po mame,“ zašepká mi Justin do ucha a pobozká ma. Obaja sa skloníme hlavu nad malú a s hrdosťou, že to je naše druhé dieťa, na ňu hľadíme...