Denníček

27. časť

Milý denníček,

Na druhý deň som sa zobudila až poobede o 3 hodine, tak som rovno zaliezla do vane, kde som strávila ďalšiu polhodinu a potom som sa iba prezliekla do županu. Vošla som do izby a zobrala do rúk mobil. 4 sms a jeden neprijatý hovor, ani to ma nezobudilo. Neprijatý hovor od Chrisa, 4 sms od Justina.

Prvá: Prídeš dnes? Alebo mám ja?

Druhá: Halooo, už musíš byť hore..

Tretia: Ignorácia?

Štvrtá: Nataly, kde si? Bojím sa o teba..

Rozmýšľala som, že najprv zavolám Chrisovi, ale potom som si spomenula na vystrašeného Justina a rozhodla sa, že napíšem jemu.

Ja: Kľud, som v pohode, ďakujem za starosť, len som spala.. Včera som prišla o 4 domov :D .. Prídi, musím ti toho veľa povedať :)

Justin: Kde si bola? Aj ja tebe, ale nepoviem ti nič, pokým sa najprv nevzdáš, lebo naozaj sa mi to nechce všetko písať :P

Ja: To je vydieranie! A keď sa ti niečo nepáči, tak nemusíš prísť! :P

Justin: Hneď som u  teba :)

Vytočila som Chrisovo číslo a počkala som pokým ma zdvihne. „Ahoj, Chris, tu je Nataly.“

„Ahoj, prečo si ma nezdvíhala?“ spýtal sa ma Chris so strachom v hlase. Sadla som si na posteľ a preložila si mobil k druhému uchu.

„Spala som,“ zasmiala som sa potichu a prstom som si začala prechádzať po holom stehne. „Ja som potom ešte bola v jednom klube a prišli sme až o 4.“

„Prišli?“ opýtal sa Chris podozrievavo.

„Hej, bola so mnou moja suseda,“ vysvetlila som a mykla som plecom, „ale to je jedno, čo si potreboval?“

„Že či si nepôjdeme niekam sadnúť?“ odpovedal Chris potichu, ale zvodne a počula som, že sa mu na tváry rozťahuje úsmev.

„Veľmi rada by som išla, Chris, ale nemožem, mám už nejaké plány,“ odpovedala som a smutne sa usmiala.

„Nevadí,“ odvetil Chris a mykol plecom. „A aké plány, ak sa smiem spýtať?“

S úsmevom som hovorila do mobilu: „Písala som si práve s Justinom a dohodli sme sa, že má prísť ku mne, pretože sa potrebujeme porozprávať.“

„Hovor o mne pekne,“ zasmial sa Chris a potom rýchlo dodal: „Musím končiť, mám tu pacienta.“

Ani som nestihla otvoriť ústa a už ma zrušil. Ale všetko bolo skvele načasované, pretože práve Justin klopal dolu na dvere. Zbehla som dolu a otvorila mu dvere len v župane, vďaka čomu sa jemu rozvietili oči ako vianočný stromček. Potiahla som ho za ruku dnu a zabuchla som dvere. Ruky som mu položila na krk a objala ho. Justin ma silno objal a potom sme si bez slova sadli na gauč. Keďže ani jeden nechcel prehovoriť ako prvý, tak sme tam sedeli a hľadeli na telku. Možno po 15 minutách to prestalo Justina baviť a ja som už len cítila jeho prsty na mojich rebrách ako ma šteklí. Nenávidela som to a on to vedel! Vždy som sa pri tom smiala, vrieskala a nadávala, takže vedel, že určite prehovorím. Justinovi sa nejako podarilo sadnúť si na môj pás a stále ma šteklil jednou rukou, lebo druhou mi držal obe ruky nad hlavou.

„Okej, už hovorím a vzdávam sa, len prestaň, prosím!“ zakričala som so smiechom a metala som sa pod ním.

„Konečne, Nataly, ale ti to trvalo,“ zasmial sa Justin a prestal ma štekliť. Nahol sa ku mne a lakte si oprel vedľa mojej tváre, ale stále mi držal obe zápästia. Tvár mal úplne pri mojej, takže sa špičkou nosa dotýkal toho môjho a hľadel mi do očí.