Denníček

16. časť

Milý denníček,

Nasledujúce štyri dni, ktoré som strávila staraním sa o Justina dopomohli, aby sa konečne vyzdravil. V práci som si vybavila voľno a u Justina som prespávala, čo dosť štvalo Selenu. Aj sa s Justinom kvôli tomu pohádali a ja som chcela odísť, ale on mi to nedovolil.

Keď bol už Justin zdravý, tak som povedala, že pôjdem domov. Veci som mala zbalené a sedeli sme v kuchyni na kuchynskej linke a rozprávali sme sa. Naraz sa rozleteli dvere a obaja sme sa obzreli.

„Ahojté,“ zasmiali sa Fredo, Zayn a Niall a prišli pri nás. Utrela som si ruky do utierky, lebo som ich mala mastné od chipsov a všetkých som objala okolo krku.

„Čo tu robíte?“ spýtal sa Justin s veľkým úsmevom a zoskočil z linky. Pozdravili sa tými ich čudnými pozdravmi a ja som zatiaľ v tureckom sede na linke vyžierala chipsy.

„Od Nataly som sa dozvedel, že už si konečne zdravý, tak sme ťa prišli pozrieť,“ vysvetlil Zayn a oprel sa o kuchynskú linku dosť ďaleko odo mňa. Justin znovu vyskočil na linku pri mňa a z druhej strany si vedľa mňa sadol Fredo. Niall sa rukami oprel vedľa Alfreda a hľadel na nás.

„Takže ty o mne donášaš mojím kamarátom?“ spýtal sa ma Justin a hľadel na mňa s jedným nadvihnutým obočím.

„No dovol!“ zasmiala som sa a odtiahla som sa dozadu, takže som narazila Fredovi do pleca. „Zayn sa na teba pýtal.“

Naraz som na svojom bruchu pocítil nejakú ruku a už len, že som nalepená na Alfredovi.

„Fredo!“ zavrčala som a snažila som sa odtiahnuť jeho ruku z môjho brucha. Všetci sa smiali, ešte aj ja, ale mala som chuť zavraždiť Alfreda. Nejako sa mi podarilo vyvlieknuť spod Alfreda a rýchlo som zoskočila na zem.

„Idem radšej domov, lebo sa necítim najlepšie v prítomnosti štyroch chlapov, z ktorých má jeden chuť vyspať sa so mnou,“ povedala som a pozrela som sa na Alfreda. A druhého mám chuť pretiahnuť ja, pomyslela som si a pozrela som sa na Zayna.

„Fakt skvelé, Fredo, boli sme tu štyria na jednu krásnu ženu a ty ju odplašíš,“ zalamentoval Zayn a všetci štyria sa začali smiať.

Pokrútila som hlavou a usmiala sa na Zayna. „Ďakujem.“

„Ale teraz vážne, Nataly,“ ozval sa Niall a otočil ku mne hlavu, „čo sa ti na každom z nás páči, ale prečo si ho nezbalila?“

„Tak na toto ti neodpoviem,“ pokrútila som hlavou a pozrela som sa každému do tváre.

„Hovor, Nataly, som zvedavý,“ povedal Fredo a usmial sa.

Zhlboka som vydýchla nosom a navlhčila som si pery jazykom. Pozrela som sa do tmy von oknom a keď všetci naraz povedali moje meno, tak som vyskočila na barovú stoličku za mnou.

„Fajn, tak, Niall, začnem pri tebe, keďže to napadlo teba,“ povedala som a pozrela som sa mu do modrých očí. „Na tebe sa mi páči tvoj prízvuk a modré oči. Už len ako Belieberka si na tebe vážim, že si tiež Belieber.“

„Ďakujem,“ usmial sa Niall a ešte viac zvýraznil svoj prízvuk.

Zasmiala som sa a potom som už normálne pokračovala: „Ale dôvod prečo by som si s tebou nezačala je ten, že ty a môj bývalý ste ako dvojičky. Vy sa na seba nenormálne podobáde.“

Niall chápavo prikývol a usmial sa. Pozrela som na Zayna a uškrnula som sa. „Na tebe sa mi páči výzor. Ty si strašne pekný, zbožňujem tvoj zmysel pre humor, ale mám ťa rada ako kamaráta. Keby sa pri našom prvom stretnutí nestalo to s Willom, tak by som neváhala, ale časom som si k tebe vytvorila kamarátsky vzťah, čiže všetko padá.“

Zayn sa potmehúcky uškrnul, prehrabol si vlasy a žmurkol na mňa.

„Alfredo, ty ma teraz pozorne počúvaj,“ začala som hovoriť a pozrela som sa do jeho nedočkavej tváre. „Mám ťa veľmi rada, mám rada tvoj zmysel pre humor, to, že sa nevzdávaš, aj keď to občas lezie na nervy. Ale si kamarát a neviem si ani predstaviť, že by som ťa pobozkala.“

„Prečo? Veď Justina bozkávaš stále,“ povedal nechápavo Fredo a rukou ukázal na Justina.

„Ty sa ešte pýtaj. Veď oni dvaja sa k sebe hodia. Doteraz som nevidel dvoch ľudí, ktorý by sa k sebe hodili, tak ako oni dvaja a to vydržali byť priateľmi,“ uškrnul sa Zayn a pokrútil hlavou.

„Nehodíme sa k sebe,“ ozvali sme sa s Justinom naraz a potom sme odvrátili pohľad od Zayna a pozreli sme sa do očí tomu druhému. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť.

„Ako ja mám Selenu rád, ale viac sa k nemu hodíš ty, Nataly,“ usmial sa Niall a mykol plecom.

Zoskočila som zo stoličky a z barového pultu som zobrala svoju cestovnú tašku. „Idem domov, neviem čo všetko sa tu ešte dozviem a zároveň to nechcem ani počuť,“ usmiala som sa a prehodila som si tašku cez plece. Prešla som pri Nialla a aj s Alfredom som ich objala, tak ako aj Zayna.

„Odveziem ťa?“ spýtal sa Justin potichu, keď som ho objímala okolo krku. Ruky mal na mojom páse a poriadne si ma k sebe pritiahol. Za posledné štyri dni sme sa ešte viac zblížili, teda po fyzickej stránke, ako nie sex, oblizovanie, alebo niečo, ale proste, keď cítim jeho objatie, viem, že všekto bude v poriadku. Jeho objatie mi dodáva silu.

Pokrútila som hlavou a odvetila som, že sa chcem prejsť.

„Ďakujem, že si tu so mnou bola,“ zašepkal mi do ucha a odtiahol odo mňa tvár. Dal mi pusu na ústa a ja som sa usmiala.

„Nie je začo.“

Otočila som sa na päte a vyšla som von na ulicu. Pomaly som prechádzala po chodníku so slúchatkami v ušiach a premýšľala som. Naozaj sa k sebe hodíme? Ale ak aj áno, tak Zayn mal pravdu, nie sme spolu, vydržali sme byť v priateľmi. A ja to nechcem meniť, ak by sme sa aj mali dať dokopy, nechcem to. Bojím sa toho, pretože, je tu dôvod, že sa zničí toto priateľstvo, o ktoré nechcem prísť, ktoré pre mňa znamená všetko. Vďaka nemu som sa vlastne dostala z toho, kde som pred tým bola. Will mi pomohol, ale Justin ma vyliečil.

Už som mohla byť dobrý kus od Justinovho domu, keď som musela prejsť na druhú stranu ulice. Nikde som nevidela prechod, tak som sa postavila na okraj ulice a obzerala som sa okolo, či neuvidím nejaké svetlá, ktoré by patrili autám, keďže bol už večer. Nič som nevidela, tak som spokojne vykročila na ulicu. Prešla som pár krokov a naraz začalo svietiť nejaké svetlo. Otočila som sa k nemu a rútilo sa na mňa auto. Zbadala som vystrašený výraz známej tváre za volantom a nedokázala som sa pohnúť z miesta. Mozog reagoval oveľa rýchlejšie ako telo a už vedel čo bude nasledovať. Smrť. Aspoň konečne budem so svojou rodinou, jediné čo ma napadlo, no ešte, ako veľmi tým Justinovi ublížim... Pocítila som tupú bolesť brucha a hrudníka a veľmi bolestivý pád na chrbát. Ostrú bolesť v hlave a priala som si, aby som radšej zomrela, než mám pociťovať toto. Videla a cítila som už len bezodnú čierňavu, v ktorej som sa topila...