Denníček

36. časť

Milý denníček,

Jemne som mu zaklopala na dvere a dúfala som v to najlepšie, ale bohužiaľ márne. Neozval sa. Dlane som si položila na dvere kúsok nad mojou hlavou a potom som si tam oprela aj čelo. Slabo som pobúchala dlaňou na dvere, ale znova nič.

„Viem, že si tam a viem aj to, že ma počuješ. Odomkni a pusti ma dnu, Justin.“

Zase nič, ale neviem, či sa mi to len zdalo, ale niečo som začula, len som nedokázala identifikovať čo to bolo.

„Prepáč mi to.. Musela som, kvôli tebe. Sám vieš, čo pre mňa znamená tvoje trápenie a ja som nemohla dovoliť, aby si sa to dozvedel. Takto to nemalo skončiť, ja ani neviem ako to malo skončiť, len..“ hlas sa mi zlomil a na sucho som preglgla som hrču vzlykov v mojom krku. Tuho som zavrela oči, pretože som cítila, že ma začínajú riadne štípať, ale plakať som nechcela. Nech som sa snažila akokoľvek aj tak pár vyhŕklo a nezbedne sa skotúľalo po mojich lícach.

„Nezáleží na tom, či som trpel alebo nie, proste si mi to mala povedať a vieš prečo? Pretože teraz to bolí ešte viac,“ odvetil Justin potichu, až som mala pocit, že sa tiež opiera o dvere ako ja. Jeho hlas bol plný smútku, bolesti, ale aj hnevu. To nechcem vidieť, čo sa mu musí odrážať v očiach a čo sa deje v jeho srdci, už vôbec.

„Vždy, keď som na dne ja,“ šepkala som s poslednou nádejou v hlase, ruky som zovrela do dlaní a skrčila som tvár, „jedine ty mi vieš pomôcť... Dovol mi oplatiť ti to, prosím.“

Poriadne som si vydýchla, keď som počula klúč v zámku a odtiahla som sa odo dverí. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa do Justinových očí, ktoré boli podliate krvou. Bez slova som podšila k nemu a objala som ho okolo krku. Slabo som si vydýchla, keď som pocítila, že mi objatie konečne opätoval a nadvihol ma, aby sa ku mne nemusel nakláňať, pretože je vyšší.

„Prepáč mi to,“ zašepkala som mu do ramena a zotrela som si slzy. Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa upokojila a silnejšie som zovrela ruky okolo jeho krku.

„Nikdy viac, počuješ, nikdy mi nič nezataj, nech by ma to bolieť akokoľkvek,“ odvetil mi Justin do ucha a objal ma tiež ešte silnejšie.

„Sľubujem,“ zaprisahala som a odtiahla som si tvár od jeho pleca, lebo som mu chcela vidieť do tváre. „Volal si jej?“

Justin ma položil na zem a pustil ma. Otočil sa mi chrbtom a začal sa prechádzať po izbe. Ja som zatiaľ zavrela dvere a oprela som sa o vysokú posteľ.

„Hej, volal som s ňou... a je koniec,“ odpovedal Justin a zdvihol obidve ruky k tváry. Utrel si slzy a zložil si tvár na sekundu do dlaní.

„Si si istý, že takáto blbosť je to, prečo by ste sa mali rozísť? Veď ju miluješ!“ povedala som potichu a prešla somk nemu. Dlaň som mu položila na plece a druhú na líce, aby sa mi pozrel do očí.

„Podľa teba je to blbosť? Klamala mi do očí... Ja nedokážem chodiť s niekým kto mi klame. A zrazila ťa... Pre mňa to znamená veľa,“ šepkal Justin a hľadel do zeme.

„Nebudem ti hovoriť, že to čo si spravil nie je správne. Ak to tak cítiš, tak v poriadku, ale vážne to budeš ľutovať, pretože ju miluješ,“ odvetila som potichu a postavila sa pred neho, aby som ho prinútila pozrieť mi do očí.

„Prečo tak chceš, aby som s ňou bol?“ spýtal sa Justin šeptom a nadvihol obočie. „Veď ja som bol rád, keď si sa ty rozišla s Chrisom.“

„Ale ja som Chrisa nemilova tak ako ty Selenu ... občas by som bola rada, keby si sám, ja som sama, ale ty a ona... Vy sa nemôžte rozísť kvôli mne,“ zašepkala som a skrčila som čelom.