Denníček

23. časť

Milý denníček,

Najbližší týždeň som nezapala notebook, iPhone a v telke som sa vyhýbala všetkým správam a programom, kde by sa dala zazrieť Justinova tvár. Skoro celé noci som sa prechádzala po pláži so slúchadlami v ušiach a hľadela na more. Cez deň som to buď dospávala alebo hrala na klavíri. Presne o týždeň Justinovo odchodu som sa rozhodla, že už je ten správny čas sa postaviť všetkému čelom. V hlave som to vôbec nemala zriadené, stále som nevedela čo spravím. Tento voľný týždeň som len oddychovala a spomínala na šťastné odbobia môjho života, ako sú spomienky na rodičov, starých rodičov a starých kamarátov. Bola som pozrieť aj na cintoríne, tam som si jemne poplakala pri hroboch svojej rodiny. Ale keď som sa vyplakala, bolo mi lepšie, síce bolesť v srdci zostane už navždy...

Zobrala som iPhone do rúk a sadla som si s ním na terasu.  So vzdychnutím som ho zapala a bola som zvedavá čo ma čaká. 11 správ od Justina, 2 od Miley, 3 od Freda a 1 od Lucy. A neprijatých hovorov dokopy 16. Človek by si myslel, že  keď na všetkých zabudne, tak zabudnú aj oni, ale nevyzerá to tak. Ako prvú som otvorila správu od Lucy, tá mi písala ešte prvý deň, čo som vypala mobil, nech si stíšim hudbu. Na tom som sa zasmiala a pozrela k jej domu. Potom som otočila hlavu späť k mobilu a otvorila sms od Miley.

Prvá: Zlatíčko, prepáč, že som celý týždeň za tebou nebola, ale mám toho veľmi veľa.

Druhá: Justin mi písal, že si nejaká divná.. Čo sa stalo a prečo mi neodpisuješ?!

Neodpísala som jej ani teraz, nevedela som čo jej odpísať, možno jej odpíšem potom. Otvorila som správy s Fredom a čítala som prvú: Nat, (nikdy mi tak nikto nepovedal, ale pohode) čo sa to s tebou deje?

Druhá: Prečo nikomu neodpisuješ? Už prešlo hádam dosť času, počas, ktorého si si to mohla usporiadať v hlave...

Tretia: Nataly, vážne sa o teba všetci boja, daj o sebe vedieť!

Ani jemu som neodpísala a otvorila som správy s Justinom. Prvá, ešte z dňa, keď som vypala mobil: Čože? Čo to s tebou zase je? Nataly, vysvetli mi to všetko!

Druhá, ešte ten deň: Ako vidím, naozaj si si ho vypala..

Tretia: Je mi jedno ako dlho máš v pláne ignorovať ma.. stále budem na teba myslieť a tebe písať ako prvej čo sa mi deje v živote..

Štvrtá: O chvíľu začína koncert.. Je divné nepočuť tvoj hlas ešte predtým než mám ísť spievať..

Piata: Chýbaš mi..

Šiesta: Ozvi sa, prosím. 

Siedma: ..

Ôsma: Pohádal som sa so Selenou, zase.. už mi to pripadá, že sa všetko rúca.. bojím sa, že sa rozídeme..

Deviata: Jazzy a Jaxon ťa pozdravujú, chýbaš im, tak veľmi ako mne..

Desiata: Prečo mi toto robíš? Bojím sa o teba.. nikto nieje s tebou, hocičo sa ti môže stať.. prosím, ozvi sa, nemusíš mne.. hocikomu, len daj o sebe vedieť..

Jedenásta: Prosím..

Vzdychla som si a palcom som ťukla do mobilu, aby som mohla ísť písať novú sms. Nevedela som čo odpísať, tak som to nakoniec spravila takto:

Prvá sms, pre Justina: Prepáč, potrebovala som kľud a ticho.. je toho na mňa veľa.. ešte raz, prepáč..

Druhá: Dúfam, že si koncert nepokazil a poriadne si si to užil, nech už sa so mnou deje čo chce..