Denníček

32. časť

Milý denníček,

Na Štedrý Večer sme s Justinom, len my dvaja sedeli na gauči s pohármi vína v rukách. Bola celkom sranda presviedčať Justina, že pohárik vína mi nič neurobí, ja by om potrebovala niečo tvrdšie. Ani za toho boha mi nechcel naliať, ale potom konečne podvolil a jeden pohár mi nalial.

Nohy sme mali vyložené na stolíku, v pozadí nám na moju žiadosť hralo Christmas Eve a pred nami v krbe veselo pukotal ohník, ktorý tomu celému dodával tajomnú atmosféru. Chrbtom som bola opretá o Justinove rebrá a on mal ruku prehodenú cez moje plece. Mali sme prepletené prsty a ja som si hľadela na zlato-strieborný náramok od Justina.

„Keby sem teraz niekto vojde, tak by si určite myslel, že spolu chodíme,“ prerušila som ticho a pootočila som hlavu k nemu, aj keď som mu nehľadela do očí.

„Nemá kto, všetci spia,“ odvetil Justin a pomykal pohárom v ruke. Mal pravdu, všetci spali. Veď už boli hádam aj tri hodiny ráno. Len my dvaja sme tam sedeli ako debili, ale nechcelo sa nám spať, tak čo. Bol tu aj Jeremy, Erin a Jazzy, Jaxon, ktorý mimochom dostali najviac darčekov hlavne od Justina, ale to nikto nevedel. :D Ten im kúpil hádam aj celé hračkárstvo. Ja som od neho dostala spomínaný náramok a kúpil mi nový mobil. BlackBerry, ako keby mi iPhone 4 nestačil. Povedal, že mi chcel pôvodne kúpiť päťkový, ale ja som naň dosť nadávala, tak sa rozhodol takto. Hodinky, ktoré som mu kúpila ja, sa mu, našťastie páčili a hneď si ich aj zapol na ruku. Od ostatných to boli maličkosti, až na Freda, ten mi kúpil vážne nádherný náhrdelník z bieleho zlata. Pozerala som s otvorenými ústami, keď sa u Justina objavil a toto mi dal. Pattie mi kúpila náušnice a Jeremy knihu! :D Obaja sme sa natom nasmiali, lebo aj ja som kúpila jemu knihu, pretože som nevedela čo mu kúpiť. Ešte sme sa rozprávali, potom čo malý zaspali a pomaly si odišli všetci ľahnúť, len ja s Justinom nie.

„Vieš.. naposledy som sa na Vianoce úprimne smiala, keď som mala desať rokov. Od vtedy som sa nedokázala zasmiať, ale dnes to bolo inak...“ povedala som potichu a silno som mu zovrela prsty.

Justin ma rukou, ktorú mal prehodenú cez moj krk, objal a s úsmevom mi do ucha povedal: „Som rád, keď mi vravíš, že ja a moja rodina ti meníme život k lepšiemu.“

„Ty, Justin, iba ty mi meníš život,“ pokrútila som hlavou a zdvihla som ju, tak aby som mu videla do očí. Jemne sa usmial a zdvihol druhú ruku, v ktorej mal pohár. Prešiel mi po líci a ja bez toho, aby som nad niečím premýšľala som sa nahla dopredu. Priložila som svoje pery k tým jeho sladkým ústam, ktoré mi úprimne, už chýbali. Justin sa nevedel v prvej sekunde spamätať, ale potom sa prebral a začal spolupracovať. Jemne mi začal hrýzť spodnú peru a ja som sa nechala. Nepremýšľala som, aspoň raz v živote som nepremýšľala. Ale aj tak som sa po chvíle odtiahla, ale do tváre som mu hľadela s úsmevom. Justin sa neusmieval, len mi hľadel do očí dosť divným pohľadom, až som otočila hlavu na stranu.

„Máš výčitky?“ spýtal sa ma potichu a priložil si pohár k perám.

Aby som mu nemusela čo najskôr odpovedať a mohla si premyslieť čo mu odpoviem, tak som si aj odchlipla z vína. „Budem veľmi zlý človek, ak poviem, že nemám?“

„Ak sa to dalo brať takto, tak potom sme obaja zlý ľudia, Nataly,“ uškrnul sa Justin a odložil prázdny pohár na nočný stolík vedľa gauča.

„Ty si to nevyčítaš?“ opýtala som sa prekvapene a pozrela mu do tváre. „Počkať, Justin, veď ty si nemáš čo vyčítať, to ja som pobozkala teba.“

„Hej, pobozkala si ty mňa, ale ja som neprestal. Nezastavil som ťa, práve naopak,“ odvetil Justin tichým hlasom a pohľad mi opätoval.

„Prečo to hádžeš na seba, keď...?“