Everything has changed

5.časť

"Toto nemyslíš vážne." Zamrmlal Justin do vankúša. Okamžite som si rozlepila oči a uvedomila som, prečo tak stoná. Práve teraz začal vyzváňať môj budík, čo ho prebudilo. Rukou som naslepo hmatala po nočnom stolíku, aby som ho mohla vypnúť, a ked sa mi to podarilo, tak si Justin zložil z hlavy dole vankúš a pritúlil sa ku mne. Hlavu mal položenú na mojich prsiach a ja som mu jednou rukou opatrne vošla do vlasov a prečesávala som mu ich. Zrejme sa mu to páčilo, aspoň sa tak tváril. Otočila som si hlavu, aby som sa mohla pozrieť koľko hodín ukazuje môj budík. 6:50, to ešte stíham. Povedala som si v sebe a ešte chvíľku som nechala Justina na mne ležať. Po asi desiatich minútach, som ho troška stlačila zo seba dole, ale on ma objímal rukami, takže sa mi v tom vôbec nedarilo.

"Justin.. ja vážne musím." Priklonil sa k môjmu krku a začal ho zasypávať malými božštekmi. "Justin, no tak." Zastonala som, ale nie moc nahlas, aby nás náhodou moja mama nepočula. 

"Nechceš si dať rýchlovku, hned z rána?" Uškrnul sa. 

"Na to zabudni." Teraz sa mi ho podarilo odtiahnúť odo mňa, takže som sa rýchlo vymanila z jeho objatia a vstala som z postele, ešte predtým, ako by ma do nej stihol zatiahnúť späť.

"Kam sa tak veľmi ponáhláš?" Posadil sa a vzal si do rúk svoj telefón.  "Preboha!" Vykríkol. "Ved je ešte len sedem hodín! Ronnie, tebe preskočilo? Doma o takomto čase začínajú moje najkrajšie sny." Zasmial sa. 

"Jasné, to si viem predstaviť, aké to musia byť sny." Povedala som ironicky. Otočila som sa ku skrini a rýchlo som si z nej vybrala čisté tričko a rifle. Potom som prešla k šuplíkom a z nich zas vybrala nohavičky a podprsenku. "Počúvaj ma." Ukázala som na neho prstom. "Teraz si pôjdem dať sprchu, takže neopováž vyjsť z izby! Rozumel si ma Justin?" 

"Môžem sa k tebe pridať?" Okamžite som pokrútila hlavou a spolu so svojimi vecami som utekala do kúpelky. Umyla som si zuby a tvár a rýchlo som sa osprchovala. Obliekla som si šaty, ktoré som si vybrala a ešte som sa trošku namaľovala. Všetko som to stihla v rekordnom čase, pretože som mala úplný strach z toho, že náhodou mama nachytá Justina v mojej izby. Ked som sa vrátila do izby, tak Justin ešte stále ležal v mojej posteli. 

"Obleč sa, no tak. Musím sa ponáhľať a ešte stále nemám šajnu, ako sa odtiaľto dostaneš."

"Ja len nechápem kam sa tak ponáhľáš."

"Neviem ako ty Justin, ale ja musím ísť do školy." Šokovane sa na mňa pozrel. 

"Do pekla!" Vykríkol. Okamžite som utekala k nemu a priložila som mu dlaň na ústa, aby ho moja mama nepočula. "Vôbec som si neuvedomil, že je pondelok." Poškrabal sa po hlave. Potom vstal a začal si zbierať zo sebe svoje šaty. Dívala som sa na jeho telo, aj ked som to nechcela robiť.. No neodoľala som. Bože Justin, povedz prečo musíš vyzerať tak úžasne? Povedala som si v sebe. Akurát som si chcela ísť dať do tašky učebnice na dnes, ked sa v mojej izbe ozval nezvyčajný zvuk. Až potom som si uvedomila, že to je Justinov telefón. Schmatol si ho z postele a potom zdvihol. Nevedela som, že kto mu volá, ale aj tak som sa započúvala do jeho rozhovoru. 

"Dnes?" Uškrnul sa. "Teraz by som mal ísť do školy... ale môžno potom.. dobre... prídem tam, pusa." Zložil a mobil hodil na posteľ. Skoro mi učebnice vyleteli z ruky, ked som počula čo rozprával do telefónu. Spýtavo som sa na neho pozrela a on sa začal smiať. Typický Justin.. "Čo je Ronn?"

"To sa pýtam ja teba." Odvrkla som. "S kým si volal?" 

"Prečo to chceš vedieť?" 

"Vieš čo? Máš pravdu, nič ma do toho." Vytočila som sa od neho a do tašky som si nahádzala všetky knihy, ktoré som si pripravila a následne som si tašku zavesila na chrbát.